Dnes nie som doma. Leštím nábytok. Nejaký ten krištáľ. Mušky v porceláne. „Pozri sa na ne, ako sa krásne drobia. Ako náš život. No nie je to milé?“ Tak ešte zrkadlá. Kryštály tvojho ľadu. A z vlastnej kože cudzie faksimile. Verné.
Pokračovanie článku