666

Šílenství, prázdnota těch nekonečných chodeb. Vše tak známe,i ten pach, vzpomínám si na ten pohled. Tu jsem již umíral, už tak dávno. Tentokrát bez smrti, pouze čiré šílenství. Mých hříchů bylo nastřádáno. Duše už tu nepoznají, nic jiného než levné lemování. Všichni jsou tu na pokraji, nic jiného nepoznají. Slyším hlasy jsou už blízko, já to citím […]

Ľudské zviera, ten “vrchol“ vesmírneho tvorenia bolo prekonané. Človek, ten naivný chudáčik – toť stará to rozprávka -, bol ovládnutý, lebo chcel vládnuť, bol zotročený, lebo chcel zotročovať. Najkomickejšie však je, že si to vôbec neuvedomuje, i keď neprestajne kvíli pod údermi biča, ktorý sám pletie a sám sa ním plieska po svojom plochom čele. Vravím […]

Jo, choď radšej von, buď ľahostajný, pokiaľ sa to netýka aj teba (samozrejme že dotýka) V piatky sa predsa chodí von. Nie je predsa úplne OK, keď niekto v piatky ostáva doma. Čo ma však prekvapuje, je to, že nikoho v piatok vonku nevidím. Všetci sú nalodení v akýchsi pajzloch. To sa robí v piatok, ale aj v sobotu – kto vládze. Nečudo, že ma to nikdy s ľuďmi nebavilo. […]

Takže to je problém – viera – viera v akúkoľvek maličkosť. To spôsobuje že človek nevie počúvať. Nevie počúvať ani druhých ľudí, ani seba, ani okolitú prírodu. To čo počuje, okamžite posudzuje, porovnáva s tým čomu verí k čomu sa utieka a podľa potreby prevracia. To nie je načúvanie, to je neochota prijať veci také, aké sú, bez akéhokoľvek súhlasenia či […]

(alebo aj – pravá tvár mizantropizmu) Poviem, čo nie som. Nie som filozofom prírodným, nie som humanista, ani jeho opak, nie som filozofom pesimizmu, ani pozitivizmu, ani nijaký iný šuflikant. Ak vôbec nejaký filozof som, tak potom iba filozof. Som aj mizantrop. Ale mizantropom sa stávam až v očiach ľudí a to pre ich jedinečnú vlastnosť vzťahovať všetko na seba, […]

Pani zabudla dodať, že sa praktizovali a praktizujú aj iné bezpodmienečné láskavosti – napríklad keď kmeň hladoval, zbavoval sa novorodencov, prípadne milovaná stará mater bola vystrčená pred iglú, aby zamrzla, alebo nakŕmila ľadové medvede, keď mali inuiti kruté chvíle hladu. Hladné krky naviac, nie sú nijako k pomilovaniu. A to sa týka kmeňov, o ktorých […]

Ale máme tu subjekt — človeka –, ktorý vo svojej intelektuálnej obmedzenosti vyčlenil časť tých dejov, ktoré vznikajú skrze jeho ruky, teda skrze neho a nazval ich umenie. Pričom viazne v ilúzii, že tvoriteľom je on. A aj z toho čo vzniká skrze neho, za umenie označil len malú časť. A to tú, ktorá sa javí najzreteľnejšie a teda najľahšie je ju […]

Priebeh diskusie ma teda nenadchol, a ani moderátor Štefan Hríb. Dôležitý bod, na ktorom sa mala celá diskusia zlomiť, a ktorému sa žiaľ solídne nevenovali, bola analógia poistenia jednotlivca v prípade napríklad zdravotného problému, voči problému životaschopnosti banky. (https://www.youtube.com/watch?v=0pnPqMkRHKs) Totiž, ak máme kapitalizmus a […]

Že nálada ovplyvňuje imunitu, to si všimne každý “všímavejší”, ale už len málokto na svete si všimne, že je to omyl, že nálada imunitu neovplyvňuje, pretože nálada je práve toto rozpoloženie fyziológie a teda aj imunitného systému; a teda že nálada je len iné slovo pre fyziologický stav, iné pomenovanie, a že nikto si nemení náladu podľa nejakej ľubovôle. […]

Prečítal som od neho sedem kníh odpredu aj odzadu, niektoré viac krát veľmi pozorne. Kladie mier nad vojnu, ideál nenásilia proti reálnemu násilnému svetu. Nepochopil, či skôr nechcel pochopiť, že svet je boj, ustavičné premáhanie jedného druhým, a že len takto môže svet plynúť, vyvíjať sa, meniť sa. A že to tiež platí aj pre človeka, lebo je […]