666

prepáč za všetko si každý môze iba on sám jediný si, ktorý na vine si je až kým ho niečo nezabije potom už nebude plán ani riešenie včas aký si idem pomaly, ale isto iste hmliste ako posledne na dne, ktoré obývam nenápadne bezradne vo dne v noci bez pomoci z druhého brehu v ťahu sebavedomia

prišiel som o hodinu skôr pred svojím časom prepáč, ale som tu s dlhým nosom iba sa dívať by mohlo znamenať zmysel života mať dnes výnimočne v nálade neponevieral som sa kde kade ale presne do seba všetko zapadlo to more vo mne sa vylialo je to na dlho, ale poviem čo viem keď sa ma bude pýtať komisariát zdravia duše v evinom rúchu od ucha k uchu smrtka skosí to tu […]

bez príčiny lebo situácie sú náročné na vidiny sny, ktoré prichádzajú stmeľovať psychiku a ktoré dávajú bolesti za pravdu sú sny netelesnej povahy iba náhody aké musí jeden vystáť poháňaný tou bolesťou ukájaný samozrejmosťou od strachu, ktorý zabíja ducha od ucha do ucha kovaný symptóm vydržím ešte rok dva na tomto svete? netúžim po odvete lebo som […]

tma loga sebavedomia rýchli som ako z vlaku ukazujem v amoku na fleku gestá, ktoré mi sú cudzie blúdim v myšlienkach aké nemajú cieľ vojna je mier mier je vojna 1000 strán o ničom kde bolo tam nebolo prchám nad stratou seba poznania mojou métou sklamania uvoľňujem sa rád sám od seba som umelec , ktorý potrebuje sociálne médiá lebo nemá na chleba v každom takte […]

run into the forestfeel alive thi nk nothing of itsoul is your brotherś keeperdont weepsleeperthrough eyes of a sleeper

maskulinita tma logasebavedomiarýchli som ako z vlakuukazujem v amoku na flekugestá, ktoré mi sú cudzieblúdim v myšlienkachaké nemajú cieľvojna je miermier je vojna1000 strán o ničomkde bolo tam neboloprchám nad stratou sebapoznaniamojou métou sklamaniauvoľňujem sa rád sám od sebasom umelec , ktorý potrebuje sociálne médiá

obrazy v plameňoch chaty stoja na mraze tôň lesa volá dúhu na oblohe prizri sa bližšie svojej pohrome zistíš, že nemusíš sa riadiť nikým a ničím keby aj na oko bolesti udrel blesk a urobil veľký tresk pretože všetko je stratené v každom okamihu na každom prahu do smrti odovzdaného opozdelého.

fraška moja nahrážka prispôsobiť sa za každú cenu.

Raz byť tak v tichu, bez ľudíbez vlčej zloby-závistimať tak málo, a predsa veľačisté bytie a záľubysuchý chlieb a vodu, ktorá očistímalé bydlo bez nepriateľaveľký zmysel pre malé dielaa štipku vnútorného cieľarobiť veci lepšie, než tí predošlí.

S hviezdami Keď zem pohltí súmrak nocisám rozprávam sa s hviezdaminebo tmavé klenie sa tak zmyselne nad namiv tom mileneckom rozhovore s hviezdami,ozval sa ku mne ktosi neznámyčo by sa so mnou rád zoznámilno ja nechcel som pripustiť k sebe nikohodovoliť, aby hviezdy žiarlili som nemohola tak neprijal som neznámehoi keď nepoznal som jeho menoveď hviezdy vedia, čo chcem […]