666

nikto mi nedovolil viesť svoju vojnu do zdarného konca to utrpenie, ktoré som podstúpil bolo prekérne atakovali ma aj zato, že čo stálo čierne na bielom mal som telom brániť sa to bol zlom do zúfalstva moje uvedomenie si toho obludného rozmeru udania stratený čas na barikádach človek, ktorý si znova odpiká trest za svoje opatrníctvo a strach …….

bezostyšně ma zostudil akoby som spadol z višne on odrezal cestu ku mne aby navonok hral svoje divadlo keď vnútorné dieťa padlo za obeť zaživa v kúte domu pominutých na větvy hyeny sa neunúvali spomínať o koľko duší kto zaostáva za pravdou tou dobou bez milosti lúzra zamaskovaného silne vyvatovanou humanitou pochlebujúcou idiotovi na rozpakoch […]

keď budú väzniť vás aby ste ´zmenil´ názor za názor len si pohutor bohu ich si bol v oku tŕň ako satan ty interlokutor ty steblo vo vetre, ktorý si hádzal perly svini nemusím ľudí veriacich na sebe ani cítiť nemám rád ten pohľad z očí psa myslím, že spása sa nekoná jedine ak sa opášeš trhavinou vyhodíš do povetria tvoj […]

tvoje utrpenie nikoho nenadchýňa zmena k horšiemu na celej čiare to ma kare z toho mi pare chcel som byť na dlhej ceste, ale otvorilo sa mi údolie sĺz keď ma mučili nešlo to skrz tá bolesť zo straty existencie ako som tam stál nahatý, nahratý váhal sa narodiť do zabudnutia silou vôle

nenašiel som cestu k svetu v pláne na mne je iba bremeno to je souzeno preto o fous ušiel život o, ktorý som bojoval moje sousto zjedol druhý nenašiel som súputníka pre hlúpu nánu vždy ma to takto po ránu prepadá…….

načo som šiel cestou necestou? načo sa lopotil? niekto ma ohodnotil? neradno padať na dno? kam teda padať? neprišiel som v potaz ani raz neviem či to je moja ´chyba´ mám svázané ruce oáza pokoja je nočná mora nie je možná homeostáza to už nie je iba bolestná fáza ale kontinuum tragédie

hokus pokus pokusný králiček sen sa ti vzďaľuje nikto to neľutuje nikoho to nepáli nikto nehasí nie je to jeho vec, že kto je holý, bosý prečo som asi mal na ľudí nos aby som nechodil bos?

nepredpokladal som, že budem skladať účty na hanbu nečakal som, že skrze prsty odíde sila a moc, že budem v blázinci dych popadať, že z hory chlopa sa stane mrzák nuzný ochuzený o najkrajšie roky života v touze po mamone, že ma zaškrtia krk, že mi vykrútia, že sa na mňa vyrútia nehlava hlava

čoho som sa dožil chtiac nechtiac dali mi na vedomie, že ´viac´ zo mňa nebude akoby som ja mohol za to či z nich ubudlo to nie je môj osud nikagda ekologická nika je obsadená kalokagathia zničená muskulatúra pochovaná cesta prezradená smrti sa prizerám od oka do oka nie okázalo mňa sa panstvo netázalo.,..

treba demystifikovať pretvárku treba rozkľúčovať vyhvarky treba ukázať prstom na nepodarky z ľudského stáda aby skončila maškaráda a luzy vláda už žiadne popoťahovanie medových motúzikov protežovanými beriem si späť slová osiky bútľavej vŕby tiché vody myjú brehy a nábrežia aj keď pacienti ležia…….. a chlpy sa im ježia nad tým […]