moja láska kde si sa mi podela vôľa ťa od tela nechcela vnútro obrátené navonok sveta sklonok neznesiteľná ĺahkosť samoty mŕtvych na duchu na tele kde ste kto?

„Bolo to medzi Sencom a Sládkovičovom. Akási žena, tridsiatnička, vyšla z krovia, postavila sa chrbtom ku mne a cez hlavu si pretiahla starý kabát. Rana nárazníkom ju odhodila mimo trate. Kompletne dolámanú. Bývalý rušňovodič si spomína aj na muža, ktorý mu prebiehal cez trať. Bol pomalší než vlak. Odtrhlo mu hlavu a telo mal také doriadené, že ho takmer nebolo […]

slová mi nestačia nič viac neznačia prázdne nádoby okamihy bez váhy na vážkach sa topím v mori šialenstva tom tých ľudí nenávisť zničila ma a moja nátura pritakala záhy som vytriezvel prebral sa zo sna večnosti nikto nebol mi bližší ako ty

„V naší společnosti většinou nikdo nechce mluvit o smrti, jako by smrt byla něco nepatřičného, co nepatří k životu. Memento mori – pamatuj na smrt. Tento okřídlený výraz měl by nás doprovázet každý den, abychom byli tolerantnější, láskyplní, abychom nikomu neubližovali (pokud nechceme někomu pomoci). Smrt je jediná jistota, která nás v životě čeká, […]

nidky viac po Živote smed už neucítiš len táto nemá bolesť aká ťa pitvá kdesi hlboko les bolesti rúk ktoré Ťa držia nad vodou zániku hlad po živote je skrytý smed po živote je skrytý smed po smrti

Už dávno som si naplánoval samovraždu malo by to byť niečo ako: Motúzik, klatka, mušketa(taká tá stará puška čo nabíja sa cez hlaveň) a to celé na trajpode priviazané o moje krýdla, nech kráčam vzpriamene na kraj útesu za slnkom zelenou lúkou prvého škótska. Tam skočiť z neho do mora a niekde v tom momente motúzik klatka a výhľad. Musím to mať naštudované, aby ma […]

…cítiš zimu prichádza v kostiach sa ozýva starý prach pachuť myšlienky ortuť modrejú farby Čierno-biele myšlienky krik na holé steny ktorý vracia ozveny nikým nepoznanej bolesti

…ničota pretrváva žiadna sláva kdesi tu v kútiku duše nádej nahlodáva myšlienku, ktorá ako blesk z jasného neba hovorí rečou čistou tela je to tvoja cela slabosti, viny a bolesti neznesiteľného duševného znásilnenia kým rukami po vzuchu naťahuješ ústa dávajú zmysel bytiu, ktoré postrádaš