tieň existencie po života jeseni prichádza na psa mráz a ty si skoro zlomil jeho vaz pod obraz Boha v mašine kto každý je ti na vine že nevyšiel si živý z Platónovej novej jaskyne? Kázeň radí vytrvať ešte bude čo žať nový plán treba osnovať supernova má čas na pretras keď progres iniciuje zmenu v kolaps systému aj ty dôjdeš na ranu do zátylku od chlebodárcu je to […]

Sebadôvera na bode mrazu Bod obratu k prírode Brat brata zradí na slobode Všetko do seba v okamihu zapadne Na dne existencie čierno-bielej Pomedzi prsty uniká čas Jej plejády do parády otca, matky a dieťaťa V polovici života bremena Démon Sa pýta či by si žil znova od začiatku A ty nevieš čo odpovedať na túto Neveselú vyhliadku

Jedného hmlistého rána som prekročil ten bod, ktorý ma držal pri zemi že ešte sa to dá, nazrel som v mysli zrkadiel za všetky tie veci, ktoré oddeľovali odo mňa trápenia bytia. Uvedomil som si a porozumel, že život a smrť sú si také blízke. Jediná cesta ako vyhrať, je podvádzať a zhodiť na zem modly a po mŕtvolách na svedomí šliapať cestou najmenšieho odporu alebo […]

Snívam s očami dokorán Aký krám taký pán Chrám existencie stratenej Islám-Nirvána- aj ten chuj na kríži Všetko so všetkým súvisí Dráma denno denného boja dochrámanej existencie Všetko je mi jedno ako vidno Moja bolesť nepozná dno

Ako funerál Akášska kronika Svojho druhu Chytá ma panika Nemusím tento blbý recitál Chcem všetko obrátiť na popol Bolesť, ale iba rozmnožujem Pod rúškom tajomstva Britva reže moje ruky

chcem sa vzopäť opäť , ale život nejde späť Trebalo by konečne vytriezvieť Taký už raz je svet… Bol som iba obeť Taký už je svet

To, že umierajú milióny detí od hladu a na druhej strane sú milionári a miliardári, nie je podľa nich nespravodlivosť, ale proste len systém. Kto má (podľa nich) náhodné šťastie, že ako životná forma vznikne v dobrých podmienkach, ten si môže užívať, a naopak iný bude trpieť a bude otrokom. Konieckoncov, silní majú právo vykorisťovať slabších a prežiť na ich […]

ktorému postupne hmotné telo slabne a neprináša mu po ťažkej práci, strachu a strese už ani tie kvapky šťastia, ktoré ako tak prežíval keď bol mladý, má ale stále hmotné túžby tak preexponované, že až do poslednej chvíle je pripútaný k myšlienke uspokojovať svoje zmysly a myseľ, aj keď je táto zmätená duša uväznená v tele chorého starca na smrteľnej posteli. […]

Keď dočiahol som hlbiny Svojej ľudskej zlúčeniny Olízal si všetky rany hladiny Omotanej okolo prsta matérie Zpopolneného dychu Hybnej scenérie V posmrtnom tichu Namotanej novinky Šialenej sebadeštrukcie Čistky vedomia hlavy Suroviny bielej Mesa bieleho Čisto iného vína Živeného korupciou Z diaľky od lesa skamanelina Masky, ktorá má sa smeje

balansujem na hrane tá zvoní ako v nirváne do prievanu si hádžem mašľu nemám ale dosť silnú vôľu obesiť sa tam, aby mi bolo fajn