potichy si zúfam skladám zbrane v lone deus ex mamone , ktorý si mi na vine

v ktorej mám dieru tak veru hovrím do éteru prázdna pred mnou aj za mnou na koberci lásky pristál dotyk nenávisti reflexie seba o sebe ničotnej

osirel som v samote. divočine, ktorá je na rane otvorenej do duše utekám do svojej skrýše účel svetí prostriedky masky nebezpečné myšlienky na nahé sexuálne siluety bez bázne a hany méty beriem všetky viny a rany za úsvitu ludstva

nikdy som asi nevedel kudy kam? už nedá sa to zviesť na nešťastný osud či svet na bytie na tejto zemi nepoznám odpoveď avšak opeť sa musím k niečomu primeť lebo nevedie cesty speť bez návratu

akoby smrť bola ďaleko keď je tu s nami medzi nami dievčatami bolesť, ktorej sa bojím je tá, ktorú neustojím bolia ma kolená cestou necestou

som sa neocitol mesiac mi bledý svitol ako slnko v nepokojnej duši srdce mi v hrudi búši

dotyky pred spánkom samovraha motyky vystrelili úspech, ktorý korunuje snaha myšlienky sa v slove zhmotniť ďaleko od hlučného davu strčiť do piesku hlavu

že si prežil ako fantóm svoju bolesť nezdolnú óm,óm,óm utopený vo svetle studeného slnka lúča holá existencia je čistá píča autoeutanázie rozkľúčovanej mory nočnej v tranze na báze sebareflexie duše potencie absencie zmyslu sebavedomia

existencia moja múmia paralyzovaný strachom skladám zbrane všade samé sane neskončí agon ako v nirváne pyraní mám plné vane zapájam asi jednu desatinu svojej identity do boja o osud ktorý mi nie je naklonený cítim sa v očiach samovraha ako stratený

Na vině nezáleží, jde-li komu o moc. Nevinný, který překáží, je horším odpůrcem než zločinec, neboť toho můžeme snadno usvědčit, zatímco nevinný je silný svým vědomím práva.