sebavedomie na bode mrazu
6. decembra 2024 11:17,
Prečítané 44x,
kristian66,
Nezaradené
nikdy
som
netvrdil, že
´na všetko ja mám odpoveď
mne
je
ich všetko
ukradnté kradmou
rukou
potiahnuté
pre ´moje choroby zasuté´
x
metafyzický
vtáčnik
spieval
ty seš
víc
ty si
truc
podnik
z trucu
z raskolnikovom
nezačal
ani
toto
fiasko
ty si si vzal samovraždu
na triko
lebo ťa skaličili
naskutku
x
ako
tam
so
mnou
o
zem šváclo
lebo
pán
na
tácke
ma doniesol
s tým, že on znamená ´vác´…….
x
mám ti ukázať ako
bol
samovrah
z omylu
vyveden
do
zoo
?
aby pookrial
pri
mentoloch
lebo
´pán´
si
blahoprial k úspechu?
x
ojedinelé
dlhé
vedenie
púho
púhe
jho
na dluh
toto
zlo
klonované
za pol
slova
slovutného
boli
na lovu
zo
zálohy
tam kde niet ľudskej nohy
zamedzeného
pohybu
v ohybe
myšlienky
z, ktorej šibe
keď
ťa persona
non
grata
tam von
drží
za varlata, lebo
si
barla
sosájety
ty
…..
x
každý
z nás
asi
považuje
za normálne niečo iné
že
sa
niekto so mnou
o pol
slova
v blázinci
šiel
vadiť
a
mne nič
´nevynahradiť
lebo
je
´všetko
moja
vina´
ja
nerozumel
som
tak hrubému
nátlaku
nikde
nie
je
napísané
že
dieťa
bolo
plané, že
niekto
musí
hovoriť, že
sa niekto
musí
zabiť
a
predsa
je samovražda
skutok
ktorý
sa stal
a
nikda
sa
neostane
na pláne
pána
čierna
škvrna
krve
obete
po
tete a tete
v
blázinci
v úzkych
úz
a blázon pro smích
pevný
v kramflecích
za pecí
kremačnou
kde čas lecí…….
x
na
cirkusy
mu
bol
poskytnutý
priestor
a
čas
preto
atakoval
moje
miesto
pod
slnkom
on
onana
nezhanobil
bil
sa do
hrude
ako
na neho tlačiť-stačiť
onan
nebude
v
čude
chudorľavom
krom
ktorého
všetko
rastie
ako strom apeiron
tam von
kde
život klape
na kanape
sanovaného mrzáka
https://www.youtube.com/watch?v=Kn_JtEODzdM
načo
mám
hovoriť
k
niekomu
komu
neverím
kto
mne
neverí
kto
mi dal vyhadzov
z každých
dverí
kto
hladinu
bolesti
vedomia
predom
čerí
a sa
mi
škerí
za ´vinu´
na rovinu
?
nič
v zlom
brániť
svojím
zmrzačeným
telom
zmrzlým
skrz
kremačnú
pec
za, ktorou
sedel
dedo
mrázik, ktorý
urobil
predel
a atakoval
hajzla
mimo
dobra
a
zla
z pekla
výkalu
žaluďa
záludného
ktorý
nevedel
ako
dál
?
keď
ľudské
teplo
sálalo
separovanému, ktoremu
nikto
nedal
pol
slova
aby
mu
to
nebrala
golova
oslova
pratá
špínu
po
ľuďoch
ktorí
stoja
ve
stínu
s
rozumom
v
koncoch; holokaust just napreduje
k
ledu
dal
živé
duše
vrešťal, že
pod
slnkom
nič
nové krom holokastovaného
imbecila
ktorý
mu
dal len pol
slova
a
na hlavu
si
nasypal
popol
okolo
poludnia
na, ktore
blázinec
zaľudnia
x
prišiel revať
ako
o život,že
môj
život
je
na kokot
oko
mi
vydlubal
v klietke
kde
som sebou škĺbal
s holou
riťou
ako
hlupy
piťo
x
z dlhej
chvíle
v mlze
blázinca ten ´pán´
privilegovaný
devastoval
moje
ego
prekotne
reval, že
do
živého v kóme
tne
majetok, že nepatrí mne
a on
ranu
zjatrí
ako
sa
patrí
na šéfa, ktorý
kefuje
aby
zo mňa cákala kref
x
x
pánovi
sa
papuľnatá
slavobrána
v
blázinci
otvorila
dokorán
mával bimbasom
vrešťal kto som
v tom limbe
šialenstva
bolo
povedané, že oko
mi vydlube
keď
ma pyšakom fľaskal po hube
za to, že
som schytal málo rán
hovoril, že
som bakuľa
pre mongoloidných
a
smial
sa na celé
kolo
keď mi vnucoval šlong
x
človek
nežije
zrejme z lásky
z lásky
sa nezrodil
cez
mŕtvoly
najlepších
verzií
seba
perverzných
tých mzrákov háklivých
na háku
ako živých
div , že nezošaleli
keď
sa ozval
ako
nik machiavelik; lievikom
mu
kurací
rozum do
kránia
liali
bola to agónia a oni sa smiali.
x
08.12.2024
Vymlácený sklíčka z vitráží, a mříže rezavý. Starý oprýskaný nádraží, kde vlak už nestaví. Vajgly v květináčích a tuny prachu na římsách. Zarezlý výhybky, tvý starý sny, spí utopený v kopřivách. Kolikrát sis duši spálil, když´s ty sny chtěl vyrvat ven? Kolikrát se jiní smáli tvýmu boji s osudem. Kolikrát se jiní smáli a [...]
08.12.2024
V mokrém domě náhle cesta zastavena proudy deště jsou táhlé zmokla i má žena, v šeru a v temnotě kde ze stropu kape voda sedíme tiše nehnutě věříme, že se to poddá, raději i stan v tom domě máme obklopený kalužemi i ty těžké chvíle jsou staré známé požehnané mezi všemi, po noci však přijde den absolutnem vykouzlen my půjdeme s písní dál tou [...]
08.12.2024
zľakne sa a kľakne taktne tne do živého boha pustého človeka z kapusty ktorý mu skrz prsty uniká je to asi mnemotechnika v cmote chemoterapie diskordiána, ktorému sa otvára telesná schrána aby to riskol ten mord bude sa to diať stačí vytrimac príde zima nespokojnosti jeho velebnosti kata v cele smrti chcel by praštiť hlavou o zeď tak ho prosím z omylu vyveď
Celá debata | RSS tejto debaty