alkohol posledná fáza mojej zvrátenej existencie na medikamentoch osika postráda sa logika fragmentu patika kryje záda dysgenika, alebo chyba lávky rozpaky cez, ktoré sa vkráda do života jeho repríza schíza… ..

život ide ďalej než moje myšlienky na slovo vzaté masky údolia horkých sĺz proti prúdu po kvapkách sú ako najaté vrahyne plodu ukvapeného ktorý pustila k vode .. sebaničenie zrodený k samovražde mám o dôvod žiť menej než keby som nikdy nebol sanovať nie je koho hamovať nie je času supresia každého pocitu, ktorý zavážil mamo smrti som sa priblížil z hnusu že ma […]

ďalej ide život pod psa zopsutý rmut .. posadnutý po vlastnej ose sa vytrácam z hlbokého rána v, ktorom sa opilec s ním nepára dlhá šóra do blázinca .. nepriateľ slnka zavrieš za sebou dvere z vnútra ťa to žere výmera tvojho trestu, ktorý zapieraš ako z teba kožu dere s nikým sa nepáre ex tempore … tento skurvený život ma bije ako psa […]

neviem kto som to prvé čo je človeku zapotreby vedieť do mojej kotrby to nejde z hlbokej orby alkoholického oparu nicka, ktorá hľadá Samsáru ale nemá v tomto svete páru slabého odvaru človečiny za svoje prečiny piká rozpárané vnútro zaniká …

treba ďalej obhajovať právo na slobodu v smrti tento život je zlý sen z, ktorého ma nič hneď tak ľahko nezobudí styd, ktorý nudí id červíčka červánku zazdený za stenami závrati v, ktorej nebude žati karavána krvopotného stroja jeho slovo, ktorá klamstvom zaváňa autokrati Satana, ktorým sa oháňa v afekte na, ktorý skočil ako na koňa vypliesnený mrchožrút tvorstva […]

je krásny letný deň no natom, že život rovná sa pakáreň nikto už nikdy nezmení nič ani spoza veľkej mláky keď priletí ten bocian oci, čo mi spravil ten chalan? aký si ty len rodič? nemáš zlé sny z toho, že žijem? žerieš túto panorámu záštity opilosti v nemilosti ? ..

keď žijem rád by som o tom niečo vedel, kto som odkiaľ som, a prečo chodievam sám…sa odievam a spievam, keď ma priškrtia ulievam sa šetrím sily na poslednú cestu myši šedé pištia mladé pušky svištia hodím sa do zátišia ako ´vanitas´ chcem počuť viac z toho hrobového šelestu molestácie mojej existencie… ..

sa spratal som aby nebola cesta zarúbaná ešte aj zahataná tíha na mňa dolieha rata ako na posledné koliesko v hlave mašinérie imakulata len čo som sa trochu rozpamätal už sa nádejám druhého breha narodenie je ostuda prekliata tento výkrik úzkosti ma stíha až ma dvíha z pasie pre samovraždu som asi osprostel na staré koleno riha v mramorovej doske hrobu […]

moje šialenstvo paranoidné výhonky stromu klony nebezpečného idiómu rozpolteného jazyka zmije, ktorá zaliezla do krku opantala moju schizmu v tichej vode, ktorá brehy myje sa ukryje krv a mlieko jasnejšie nad slnko. ktoré šľahalo z jej oka hodená mašľa, a rukavica samica ťa dokatovala? na blato?

tvrdil, že ma je treba mechanicky tj´automaticky´popraviť, lebo som si nesplnil samovraždu za domácu úlohu a som sa ´chcel iný´ ako som javiť druhým, keď som v živote nemal prácu; tvrdil, že celý čas na svete nič dokopy nerobím, že po mne z chlieva ´musel´ vykydať ´kopy hnoja´, lebo som sral pod seba, a mňa na svete nie je potreba………