skrze naskrz ochočená svoloč zakročila mi do života aby ma uzemnila zadnou si trhla aby ma predbehla na ihlách moja truhla z ružového sadu kde rozkvitla leukémia boha otca všemohúceho hlasu, ktorý jatrí rany z otvorenej knihy osudu pravého uhla pohľadu, ktorý neberie konca numinózneho pátosu domina umu, ktorý sa rozpomína vina aby mu druhý kopal jamu na […]

mojej existencie firmament nebeskej klenby na neudržanie telo karma s, ktorou som zápolil sen čo nedá mi dýchať dormancia stavu, ktorý ma halí vo vnútornej bolesti vedomia bytia ktorému nedávam zmysel a všetko sa máli až to páli kostlivca v mojej koži slnka, ktoré osoží lož do, ktorej sa vloží keď to dobre rozváži čo zaváži zneváži pomalý ústup do […]

dýcha mi na krk od svitu do mrku postrkovaný hore-pádom-dole hlboké floskule filozofie ktorá nepriniesla útechu iba čoby som sa prosil v duchu srkal strach zo vzduchu po, ktorom lapem, keď sa sype domček z karát môjho zdravia …

táto ničota zaváňa strachom z bytia pozdného krátky proces prežitia na púti procesie v čele s debilom z, ktorého sa ježia vlasy opozita nábrežia humanity chásky nestydatej proti srsti sebavedomia, ktoré kríži cesty osy jeho bytosti plnej lásky k smrti…

z vnútra som vyšklbol kúsok mäsa a kosti aby som sa vyblbol v jeho rovnoprávnosti naložili na mňa koľko sa zmestí plameň vyšľahol dávno než som sa vyšvihol krysý dostih moje blaho stigmatizovanej existencie ..

nadvyhnúť telo od podlahy nie je mi ľahká zem som rozpoltený duša je ta tam dýcham z vôle Satana sen, ktorý je skúškou ohňa všetky orgány vydrancované v histórii matérie, ktorú ohýňa odchýlka časopriestoru opresie stíhy vabanku dlane on nespíňa k bohu na sklonku pozdného bytia na, ktoré naďabil od boku kastigácie obrígnutého nemehla kamufláže kože, […]

ležím pri zemi a neviem sa postaviť od zeme neviem nabrať dych aby som dostal svoje telo na nohy zbieram zbytky síl môj postih negativity krysý dostih depravity ktorým mi podkúril záhy len čo sa dovtípil do slova, ktoré rozvážil moje telo kleslo bez milosti v jeho očiach ako monolit v opilosti bolesti na duchu…

hodiny šialenstva čumím na stenu pred sebou ubíja ma sled času nie je to lízať med potykať si so smrťou, ktorá láme chleba z jedného kusu tela boha unus mundus fundus rozvrátenej osoby trojjedinej fiškus friškom sype popol jedu inkarnovanej mŕtvoly inšieho nezbedu ..

šialenstvo ako sa mi povodilo v živote, ktorý som nikdy nezniesol cez prsty horké ako funerál do morku kosti od, ktorej je dobrák za svätého ťažký kandál .. budí ma zo sna? ktorá nemá rovna? moja dna nažive chce zažať v bielom dome je cmota perepuťa fantazmat je vymletá tento svet. ktorý sa mi nezdá pod úroveň kokota už sa nespamätá zo zášte nemluvniat kuvikajúcich v […]

sebapotvrdenie nenašiel si v živote sa?? nedostatok zmyslu byť k svetu jeho ochromenie vôle ktorá by mala pôsobiť na nervy v ťahu napitého keď musel si ho osobiť boh naprieky svojej vizáži rozpoltenej osoby trojjedinej zlitej v celej vážnosti .. trojjediná osoba rozpoltená čas nevrátiš späť nevieš čo to znamená kúpať sa v zlate azúru samoty sametu […]