V ramci filozofie a psychol6gie panuje zhoda v nazore, ze mame evidenciu svojej
vlastnej smrtel'nosti. Mame nieco, co by sme mohli nazvat' spolu s Jaspersom [3]
vedomie smrti. Je to zlozito strukturovany mentalny fenomen, ktory sa podiel'a na
vytvarani nasej identity. M6zeme ho skumat' z r6znych hl'adisk. Z gnozeologickeho
aspektu, teda ako o smrtel'nosti vieme. Z ontologickeho aspektu, co to smrt' je. Zo
semiotickeho aspektu, v com smrt' vyjadrujeme. M6zeme si polozit' aj otazku, aky ma
smrt' vyznam pre nas zivot, aku ma hodnotu, tu ide o onto/metafyzicky a hlavne
axiologicky aspekt skumania smrti.
V texte sa budeme zaoberat' smrt'ou v dvoch rovinach. Samotnym faktom smrti
a jeho hodnotenim a vyznamom vedomia smrti pre nas zivot. Axiologicky aspekt smrti
m6zeme vyjadrit' otazkou, ci je smrt' zlom alebo dobrom, pripadne, ci je
indiferentna pre nas zivot. V dejinach filozofie najdeme predstavitel'ov vsetkych
troch nazorov. Zodpovedanie tejto otazky ma 'alekosiahle d6sledky hlavne v oblasti
praktickej filozofie
– etiky. V kazdodennom zivote sa casto stretavame s chapanim smrti ako zla. Existuju
vsak aj pripady, kedy hovorime, ze smrt' je, alebo bola, pre cloveka dobrom.
Napriklad, ke' ukonci neznesitel'ne utrpenie, ktore znizi kvalitu zivota natol'ko, ze je
lepsie sa ho vzdat'.
Celá debata | RSS tejto debaty