666

Postmodernizmus v jazykovede možno najpresvedčivejšie stotožniť s kritikou toho, čo Derrida nazýva logocentrizmom alebo logocentricitou. Logocentrizmus, v ktorom Derrida vidí východisko celej západnej metafyziky, spočíva na predpoklade, že slová môžu jednoznačne prenášať významy medzi účastníkmi dorozumievacieho procesu. A práve tento predpoklad postmodernizmus sústavne spochybňuje, azda najúspešnejšie a najfundovanejšie pomocou dekonštrukčnej stratégie francúzskeho filozofa Jacquesa D e r r i d u, 5 ktorý nepochybne patrí medzi najsvojráznejších predstaviteľov postmoderného myslenia. Bez ohľadu na paradoxnú skutočnosť, že základy Derridovej gramatológie spočívajú na tradičnom štrukturálnom hláskosloví, ktorým sa má pod heslom fonocentrizmu potvrdiť legitimita tejto netradičnej a ťažko čitateľnej doktríny, jej autor ostro kritizuje práve tento štrukturalizmus, spochybňuje objektívnosť akejkoľvek deskripcie a popiera možnosť pôsobenia všeobecných zákonov saussurovského systému (tie sú ešte pri plnej sile v Lévi-Straussovej štrukturálnej antropológii)