666

Odraz je vo všeobecnom prípade
proces, ktorého výsledkom je informačná reprodukcia vlastností odrazeného
objektu. Každá reflexia zahŕňa informačný proces: je to informačná interakcia,
jedna zanecháva v druhej spomienku na seba. Informácie sú objektívnou stránkou
prírodných procesov a ako také sú univerzálne, z čoho vyplýva ich špecifickosť
v rôznych oblastiach reálneho sveta – v anorganickej prírode, živých systémoch
a spoločenských procesoch. Všetko na svete je v priamej alebo nekonečne
sprostredkovanej interakcii všetkého so všetkým – všetko nesie informáciu o
všetkom. Z toho vyplýva univerzálne informačné pole vesmíru, ktoré je
univerzálnou formou komunikácie, formou univerzálnej interakcie a tým aj
jednoty sveta: veď všetko na svete si všetko „pamätá“! Vyplýva to z princípu odrazu ako univerzálnej vlastnosti hmoty. 

2.2. Reflexné
formy.

Definícia vedomia. Vyššie bolo povedané, že odraz je vlastnosťou
materiálnych systémov v procese interakcie reprodukovať vlastnosti iných
systémov. Môžeme povedať, že odraz je výsledkom interakcie predmetov. S
najjednoduchšou formou reflexie sa stretávame v anorganickom svete. Napríklad
vodič sa zahrieva a predlžuje, ak je zapojený do elektrického obvodu, kovy vo
vzduchu sa oxidujú, v snehu zostáva stopa, ak prešiel človek atď. Toto je
pasívna reflexia. Uskutočňuje
sa vo forme mechanických a fyzikálno-chemických zmien. Keď sa organizácia hmoty
stala zložitejšou a na Zemi sa objavil život, najjednoduchšie organizmy, ako aj
rastliny, vyvinuli schopnosť „reagovať“ na vplyv vonkajšieho prostredia a
dokonca asimilovať (spracovať) produkty tohto prostredia (napr. napríklad
hmyzožravé rastliny). Táto forma odrazu sa nazýva podráždenosť. Podráždenosť sa vyznačuje
určitou selektivitou – najjednoduchší organizmus, rastlina, zviera sa
prispôsobuje prostrediu. Prešlo mnoho miliónov rokov, kým sa objavila schopnosť
vnímania, pomocou ktorej lepšie organizovaná živá bytosť na základe vytvorených
zmyslových orgánov (sluch, zrak, hmat atď.) získala schopnosť odrážať
individuálne vlastnosti. predmetov – farba, tvar, teplota, mäkkosť, vlhkosť
atď. Bolo to možné, pretože zvieratá majú špeciálny aparát (nervový systém),
ktorý im umožňuje aktivovať ich vzťah s prostredím. Najvyššou formou reflexie
na úrovni živočíšnej ríše je vnímanie, ktoré umožňuje objať predmet v jeho
celistvosti a úplnosti. Psychika (ako výsledok interakcie mozgu s vonkajším svetom)
a duševná aktivita umožnili zvieratám nielen prispôsobiť sa prostrediu, ale do
určitej miery aj prejaviť vnútornú aktivitu vo vzťahu k nemu a dokonca zmeniť
životné prostredie. Vznik psychiky u zvierat znamená vznik nemateriálnych
procesov. Štúdie ukázali, že duševná činnosť je založená na
nepodmienených a podmienených reflexoch mozgu. Reťazec nepodmienených reflexov
je biologickým predpokladom pre vznik inštinktov. Prítomnosť zvieracích vnemov,
vnemov, „dojmov“, „zážitkov“, prítomnosť elementárneho (konkrétneho,
„objektívneho“) myslenia je základom pre vznik ľudského vedomia.
Vedomie je najvyššia forma odrazu skutočného sveta; funkcia mozgu vlastná len
ľuďom a spojená s rečou, ktorá spočíva vo zovšeobecnenej a cieľavedomej
reflexii reality, v predbežnej mentálnej konštrukcii činov a predvídaní ich
výsledkov, v rozumnej regulácii a sebakontrole ľudského správania. „Jadrom“
vedomia, spôsobom jeho existencie je poznanie. Vedomie patrí subjektu, osobe a
nie okolitému svetu.