ambivalencia sebareflexie
6. apríla 2020 11:59,
Prečítané 330x,
kristian66,
Nezaradené
Celkom som sa zhodil. Neviem čo som dôvodil, ale takto som to cítil, že som, ktorý som. Viem, ale že som sa zle choval. To chovanie bolo ostré. Klamal som si, ale a vystatoval sa ako tato?Zoslabol som na čudo, nemal som stvárať tieto experimenty, lenže som i osamel, a to mi prišlo zaťažko, žeby som sa vystaral sám o seba, a všetko sa mi zdá už vopred márne.
20.11.2024
se mu zlíbilo kedy-tedy tejrat človeka vytříbeného poldruha roka sa vyhejbal potom bejby spustil řízenou demolici ľudskej bytosti a zrovnal ma so zemou ……… kedy-tedy ma týra podle libosti nikdy nemal som dosť ´ľudskej blbosti´ hlboko ponižovaný zosmiešňovaný vypliešťal som oči plné sĺz šťal kocky pán do živého ťal na verejnosti prepieral, že som mu [...]
20.11.2024
Som zostal konsternovaný, keď mi vysvetľoval, aby som sto rokov za opicami nezaostal, a zaobaľoval ten šok do hlúpych naráźok, som mal pocit akoby mi ubalil, ale tvrdil, že len čistého vína nalil……, že sa mi plán provalil….., aby ma povalil? Aby ma spomalil? Pamäť mi zakalil? veľa vecí nasvedčovalo tomu, že ten človek ma rád nemá, ale vysvetľoval som [...]
20.11.2024
Neverím, že sa zmysel života nachádza len v jeho prekonávaní, aj keď ´prekonávanie sa života´ je vlastne iba spôsob ako prijať neprijateľné, ako čeliť nemožnosti samej….. x Ja neverím, že žijem z dobrej vôle kohokoľvek. x Slovo, ktoré mi ukradol zo mňa robilo muža, ktorým som bol rád za cenu obete akú som priniesol, aby sa uskutočnilo moje sebaprekonanie, [...]
Celá debata | RSS tejto debaty