Derrida považuje svoju gramatológiu za „nástroj kritiky (západnej) metafyziky, pretože táto (gramatológia) siaha až k samým koreňom fonetického písma (phonetic writing), t. j. písma, ktoré (graficky) reprodukuje hlásky slova a tým sa stáva nielen koextenzívnou s metafyzickým myslením, ale priamo jeho primordiálnym predpokla- dom. Derrida je presvedčený, že ‚fonetické […]
Pokračovanie článku