666

Derrida považuje svoju gramatológiu za „nástroj kritiky (západnej) metafyziky, pretože táto (gramatológia) siaha až k samým koreňom fonetického písma (phonetic writing), t. j. písma, ktoré (graficky) reprodukuje hlásky slova a tým sa stáva nielen koextenzívnou s metafyzickým myslením, ale priamo jeho primordiálnym predpokla- dom. Derrida je presvedčený, že ‚fonetické […]

Derridova ‚dekonštrukcia‘ naráža na očividný paradox: kritika subjektivisticky ponímaného rozumu je možná iba v jeho vlastnom metajazyku a jeho vlastnou argumentáciou. Heidegger hľadal východisko z tohto paradoxu v ezoterickom jazyku svojho diskurzu, ktorého vágnosť ho navyše chránila pred príliš špecifickými námietkami kritikov (Habermas, 2000, s. 185). Derrida tu […]

sa nedá vysvetliť čo sa mi deje niekoľko rokov v rade po dekáde čakania ktosi nehaleká viac všetko sa zrovnalo ? kosti staré trudná myseľ paradox zadosťučinenia kostra, ktorá sa obalila tukom, lebo ju ľudstvo obchádza širokým oblúkom chcem mu vyfúknuť apel na svedomie ukuté do reťazí ja sa utiekam k slabosti z nemohúcnosti ambícia bola amputovaná […]

Na intelektuálnej scéne saussurovského štrukturalizmu jazykoveda spočiatku pôsobila ako mohutný zdroj metodologickej inšpirácie a pomerne dlho hrala významnú inovačnú úlohu vo viacerých spoločenských vedách. V neskoršom vývoji, zhruba v druhej polovici 20. stor., najmä v jeho troch až štyroch posledných desaťročiach, spolu s rozpadom kolonializmu sa začína […]

Postmodernizmus v jazykovede možno najpresvedčivejšie stotožniť s kritikou toho, čo Derrida nazýva logocentrizmom alebo logocentricitou. Logocentrizmus, v ktorom Derrida vidí východisko celej západnej metafyziky, spočíva na predpoklade, že slová môžu jednoznačne prenášať významy medzi účastníkmi dorozumievacieho procesu. A práve tento predpoklad postmodernizmus sústavne […]

Každá tyrania tak spočíva na všeobecnom súhlase a na tejto situácii nič nemení ani existencia volieb bez ohľadu na spôsob, akým sú organizované. Ak si prisvojuje podľa Boétieho jedinec alebo skupina ľudí (väčšina či menšina) práva rozhodovať o živote a majetku druhých, previňuje sa proti univerzálnemu právu každého človeka rozhodovať o svojom osude – t.j. o […]

1 Tehdy přišli k Ježíšovi z Jeruzaléma farizeové a zákoníci a řekli: 2 „Proč tvoji učedníci porušují tradici otců? Vždyť si před jídlem neomývají ruce!“ 3 On jim odpověděl: „A proč vy přestupujete přikázání Boží kvůli své tradici? 4 Vždyť Bůh řekl: `Cti otce i matku´ a `kdo zlořečí otci nebo matce, ať je potrestán smrtí.´ 5 Vy však […]

posledná minúta humanity inutil na vlastnú zodpovednosť mamuty flóry plebejské fóra tribúna agory cvokhauz miky maus mám Turetov snydróm Santa Klaus aplaus gestikulácia pest fest rýchla teramorfovaná scenéria závity vo veľkom mozgu na plátne tohto gegu som len človek pod kožou z gulagu gestapo gestalt grain of salt skrutky a matice malice mentálne tlenie kobalt Baltik […]

Ciele sa formujú na základe celkovej skúsenosti ľudstva a stúpajú k najvyšším formám ich prejavu v podobe sociálnych, etických a estetických ideálov. Schopnosť stanoviť si ciele je špecificky ľudská schopnosť, ktorá predstavuje základnú charakteristiku vedomia. Vedomie by sa stalo zbytočným luxusom, keby bolo zbavené stanovenia cieľov, teda schopnosti mentálne […]

Weber ve své rozsáhlé a důkladné studii o starověkém židovství, která si v mnohém dodnes podržuje svou platnost, připisuje židovství významné kulturní výkony, které tvoří stavební kameny, ony náhodné okolnosti, které přispěly k určitému směru evropského vývoje. Starověké židovství především představuje určitý civilizační výkon, bez něhož si nelze […]