666

nepotrebujem dýchaťviac vzduchunechcem byť na vzduchuchcem len myslieťže bude lepšie, ale nič sa nezlepšuje k horšiemuolej emuna hlavuslama v nejnič, ticho ako po pěšine

hlboká studňa samoty kde sme sa podeli od dobroty? žeby sme jej za všetko vďačili aby sme takto nebedáčili načo mi stačia sily?

Chcel som byť na seba tvrdý ale stratil som niť. Teraz tápam v sne vlastnom ako po svedomí dobrom sa sápem okolo seba kopem chápem, že som v koncoch nevidím jednu jedinú nádej

…úchytkom sa dozvedám o sebe a sebavedomí, ktoré mi ako nič iné už neostáva. Prisilná káva.

stal som sa svedkom krutej reality ktorá mi je už teraz strasťou strastiplnou náplasťou

prišiel čas na cestu do pekiel horúce sú ako tie jatky bez pozlátky na očiach

v tejto duši telesnej vietor času odnáša lístie ako pet fľaše dole vodou azazel je na koni duša v tôni lesa kde čistota vábi každého ako ty a ja

kožezem trpí človeka ako nočnú moruuž vidím rannú zoruje koniec toho nechvalného sporuo uchopenie moci nad sebou

ochablé údy žiadna motiváciaľudské súdyčíra koordináciaráciaobjektivita na maškarádena každom pádeponeviera sa kde kadeviera v logosma nespasíčo nehorí to nehasíminštrumentálna racionalitaintegrita terra inkognita