sa mi marilo niečo nad moje očakávania pred svitaním videl som tieň človeka z mäsa a kostí a bežal za ním do tieňa mesiaca kogita tu sa mi zjavila ľudská monštrozita pre, ktorú vykrvácali všetci bozi….

bonviván otvoril oči samovraha dokorán tam von kde duša živá racionalizuje samovraždu kôli infinitezimálnej bolesti toho kto poťahuje za nite v skryte existencie na úbytě ozval sa hlasitě na margo bludov čo trpí nepretržite za celý svet druhý aby nikto nerušil jeho kruhy komodifikované inštrumentálnym rozumom kuracím, ktorý vracím……. x

nepamätám sa na hory doly mne zasľúbené kamenným hosťom do domu Saturna poznal som existenciu, ktorá je celá durna šli sme na rande so samovraždou cestou onehdy keď si idiot urobil pokdy ma chytil amok lebo nepovedal kam kudy tam bol zavedený do praxe program aby Ariadna na Naxe vypovedala svoj diskopribeh odvtedy nám vśetkým šibe

bude aj vlk sýty aj čierna ovca celá keď tvoja existencia do blázinca zrelá pookreje lebo sa dačo deje očividne v noci aj vo dne D na rade o hlade afekcie jeho šedej eminencie hovorila, že to s tebou vyzerá blede nikto nevie jak se vede na porážku baránok obetný možno bol chybou len člen vetný……

pomalá samovražda rácia ako pamäťová stopa existencie, ktorá je celá hotová z degradácie živého svetla inštrumentálneho rozumu mentálne zaostalých ľudí seba neznalých ktorí z chaosu na rozume nepobrali a tak sa pobrali do nenávratna loviť v spomienkach bezodna x

moja duša v jednom ohni samovraždy ako onehdy s tebou na tenkom umeteném ledu keď sme z ničoho nerobili vedu a mašírovali popredu na šíro šíre polia pôsobnosti boha, ktorý je k nevíře lebo ostal v ľudskej pozostalosti vieš, že sa niečo stalo máš znalosti osvietenej bytosti, ktorej viac niet…… x

sa nedeje nič napoprvé ale naposledy? prečo nepozrieš na nebo ako ti do úst sypú jedy ? ideš tou cestou kedy-tedy? pamätáš ako bolo na svete onehdy? život bol beh na dlhú trať a lásku ti dávala mať len čo sa zdvihli vlny hormonálne všetko sa zdalo reálne….. x

si ponorený na večnom odpočinku v temnotách chcel by si dýchať svetlo, ktoré sa v nepriepustnej tme stráca ale duch svätý tu neburáca a duša churaveje aj keď sa nič nedeje….. tvoja skura nepadla nikomu ako uliata hodnotila to spoločnosť vysmiata oči kedysi živé pohasli nie je tu ani kristova noha si sám a tvoja existencia je hotová len preto, že bola zohavená pravda […]

nejakou ´náhodou´ sa história opakuje a ty nepoznáš kritéria nerozumieš kam tým tí ľudia mieria; si ponorený v nepriepustnej temnote lebo sa just chceš zabiť máš pocit, že život je boj, ktorý nestál za pokus nevýslovný pravda je, že ľudia si sú nie rovní…. x

We are only chance visitants to this jungle of blind mutations. The natural world existed when we did not, and it will continue to exist long after we are gone … Everywhere around us are natural habitats, but within us is the shiver of startling and dreadful things. Simply put: we are not from here. If we vanished tomorrow, no organism on this planet would miss us. Nothing in nature needs us.