druhým von zo stavu matérie dokedy sa smejem tomu koncu všetko fér je napospas, ktorému som vystavený sám za zrkadlom zlomeným už na pohľad ako do nohy strelený behám cez kopce pod obraz nastavený ako vrece zemiakov sa nevmestím do smrteľníkovej kože som opakom v opaku k smiechu napospas na duchu existencie výskumník následkov, ktorý vyliezol z jaskyne kto je mu na vine? […]

navajo dáva ako je sám keď sa úchytkom dozvedá o bytí o samote iba to mu dáva nádej, že vie, ktorá bije a pritom uprostred matrixu plánuje samovraždu druhu svojho večného tieňa vo filozofickom duchu nevedomia existencie o sebe aká páli prsty ešte vnímaného tela cez všetky prekážky v maskách ich mosty sú stopy príčetnosti sveta aký našiel za oponou giest imitovaných […]

..priblížil sa kríž v jej zatmení duše vyšlo najavo, že nejestvuje iba na skok odtiaľ-potiaľ po rokoch znova sám noc v chate na sklonku bytia chce to čas aby sa nepovedalo

Pod svetlom je najhlbšia Tma V Excentrickom svetle Pod kožou Padá aby lámalo tiene

ktorá nemala trvanie je to ako sprisahanie tvrdenie proti tvrdeniu? potreboval by som vedmu aby mi vyložila karmu zlú ako aj dobrú lebo strádam s osudom o preteky nezostali po mne ani mastné fleky dal som si na oči klapky odhalil som masky pod kožou ako nezmazateľnou škvrnou oceán beznádeje kam to asi tak speje keď si zatápam v silno vyvatovanom kútiku duše

lono je mŕtve časy sú dávno v zabudnutí ostáva zastávka nad životom nič v zlom ani dobrom?

Pořádek a bezpečnost dnes ani nemá kdo hlídat, neboť policie, soudy, politici a recidivisté jsou všichni na jedné lodi. Ti si rozumějí. Spíše pronásledují ty, kdož berou spravedlnost do vlastních rukou, a ty, kteří příliš hlasitými protesty odhalují tento celospolečenský humanisticko-kriminální komplot

„Ničíme-li společenský pořádek, nepodkopáváme si sami půdu pod nohama? Není ‚kultura‘ odvislá od zachování společenského pořádku?“ „Bez starosti!“ zvolal Eugenio, „my ho neuvedeme v nepořádek! Náš úkol není společenský pořádek zničit, nýbrž uvésti jej někde ve zcela malý, kolísavý pohyb, aby vše úplně […]

šťastena sľubotechnazabil som si synačas chce do sýta napiť sa krvitu v hrudi sa stmie va v úsmevechce zub pocítiťna koži sebevlastnej. V noci na srdcispánok neprichádza nad ránomiba smrtka hľadí úkosom do diaľkypo nezvestneja ja sa pýta na svoj osud, ortieľ