vložil mi cudzie slovo do úst, aby ma zložil na lopatky, a začal na mne svoje psychiatrické jatky, lebo som stával rovnými nohami do svojich dní snov nie ako kopa nešťastia ´pána´ po, ktorom potopa….

detronizoval schizofrenika skrz dvojaký meter; atak šiel pod kožu človeka, ktorý ´mal byť taký nijaký´ nikto, ktorý sa vzdáva života bez boja o kark v pakárni pod narkózou psychofarmák; nemal pre neho ´pán´ lásky ani za mák lebo trpel psychózou zžieravou, aby sa dal do bandy s tou pravou, ktorá vnesie do jeho duše rozštiepenej mier bez toho, aby bola vtieravou […]

bol som ukrižovaný ako ´príživník´ spoločnosti a vinník nesčtených ´porušení litery zákona´ lebo pán ma chcel vidieť zakopaného na cmitery v ´prvom rade´…spôsobil mi početné rany na duši a tele; ma zamykal v cele blázinca, lebo som mal rád ženy koketné a ich hladné pery ma privykal na kruté zaobchádzanie ab chao slobody človeka, ktorý z očí a myslí […]

Existujem z vôle Boha? Alebo zo svojej vôle? Zo svojej vôle určite neexistujem, lebo to by som musel byť ja ´na príčine´ svojho vzniku, a proti svojej vôli tiež neexistujem, lebo než som vznikol som nemal vôľu k životu či neživotu, a tak mi z toho nestraśilo vo veži za čo ma trestali bičom a cukrom do nemoty, kým neznivelizovali moje hodnoty, aby ma mohli nažive […]

´pán´rádoby nám vykopal plytké masové hroby, lebo šlo o ´veliké lóve´ pod slnkom ´nové´….atakoval všetky možnosti týčiace sa budúcne ako deti spiace na vavrínoch za stínem; ma zrazil do kolien na zem, aby som sa zobudil v šialenstve štyroch stien pakárne ako vymenený a týraný v ´mene´ vyššieho dobra, ktorý bol polapený zhora aj zdola do sieťkovej […]

decimácia človeka v kleci zahamaného ..´pán´ reval ,že sa s rohatým spriahal, aby mu na život beztrestne šahal; lhal, že sa mu z kečky parilo ako sa na ´pána´, ktorý je veliteľom ´smečky patrilo, aby sa so mnou ´ľudstvo nebratrilo´ tak reval nech zhebnem, a nech moju mŕtvolu jebne o zem, keď budem ako samovrah krvácať do oblečky; reval, že na samovraždu dáva […]

skutočnosť sa zmenila v nočnú moru nebývalých rozmerov obludných, keď ´pán´ atakoval ´nudných´ pacientov v blázinci, ktorých má za ´malých´ ľudí pomýlených, aby ma mohol týrať co nejdéle za mojich svetaznalých priateľov mi lámať vaz lebo on vie kde ho ´tlačí päta, kto mu viac než stačí….

mňa ´žiadna´ realita z ´rovnováhy´ nikdy nevyvádzala, ale oni ma kopali, aby som sa od dna neodlepil; ´pán´mi v blázinci vlepil, lebo mi z neho ´veru nelepilo´ tak mi myseľ rozštiepil, keď dieťa na poplach bilo, aby sa zviera neobesilo…..

táto ´spoločnosť´ či špindíra, ktorá je dneska ´in´a zajtra na jej čele stane ďalší rintintin z cukru, aby organizoval ´predohru k suicídiu´ tvojmu, lebo si bol pozornosti stredobod, mi pripadá ako od ´prírody marod´, ktorý do ľudí infikuje konzumné zvody, aby robili nerozumné voľby a sami si do rán sypali soľ v ´richtiku´ dál o dům……

horor posledného ťaženia vojenského, ktoré dáva sens ľudskému bytiu atakovanému v stoje…v sede..aj leže do krvi ktorá bojovať s nepriateľom svede, keď to ten rozjede na plné koule, aby ti ukradol soul, ktorú v blázinci vymenia za posraté spodky, aby nebolo konca marodky maroda, ktorému zachutila ľudská sloboda bez strachu inútila démona Lila, ktorého krv se […]