Nemám nič na programe niekoľko rokov…stojím stranou, a prešľapujem za zlámanú grešľu, a rozmýšľam kedy si hodím mašľu ..v hĺbke duše mi sa strácajú myšlienky ktoré ma do reality viac neprinavracajú …… dole do strachu bolesti a šialenstva; do mňa bodal, aby som sa ´oddal´ psychiatrii otvoril rany nožom tiekla stuhlá krev plápolala […]

zobral mi ako ´neoprávnenému´ všetky práva na môj majetok na ´dôvažok´ povedal, že potrebujem do hlavy pumpovať elektrošok hovoril, že budem bez slova trpieť ´samovraha´ na triku vzal mi zodpovednosť za vlastný život a smrť, keď ma postavil mimo zákon; on ´predikoval´ môj ´skon´ včasný mal ´jazýček´ mlsný hovoril o ´sklze´ ktorý si draze […]

rozkázal, že moja hlava odvisne na vlásku som kričal v tom sne hovoril ´pán´ pozerajte všetci ako ´drisne tá nemotora´ zhora na prdel a papuľu už sa hrdě nikam ´neponese´ protiteroristická jednotka ju ´označila v lese´ ´pán´ nesnese pochybení začalo jeho představení…….

gro tej žaloby stálo na ´fakte´, že som ´samovrah´ nespôsobilý niesť za svoje ´činy a rozhodnutia´ zodpovednosť odvtedy žijem ako po infarkte;odvtedy čo mi zavesil na kark; že nie je v mojej moci o sebe rozhodovať; že mi neprináleží ´vlastný život´ že je moja vina ako sa ´chovám´ a čas mi závratne beží dali mi obliecť si háv psychopata […]

ma vykuchali dnuka v blázinci; vybrali orgány telesné do rány nasypali soľ kyborg sa ukazoval a zvestoval ´samovraždu´ vzal mi miesto v spoločnosti on bude nárabať s cestom z, ktorého som ako s hovnom použil každou lest aby ma mohol zmiasť moja agónia bola najhlbšou trýzňou, aby šou ´pána vyvoleného napredovala´ jedoval mentálne chorú matku […]

ja som na žiadnych suicidálnych ideáciách v živote nelipol; pán mi nasypal popol samovraha na hlavu aby ma vypol a eliminoval ako vinovatého ma z nezmyslov žaloval aby sám kraľoval odkopol moje ´telo´ ako vratný obal sám sa statne postavil aby ma nútil si ´matne´ spomínať na dialóg, ktorý nikdy neprebehol lebo ´on hol ritným otvorom´ pre moje ´dobro samo´ vrieskal som […]

zničil moje psychomotorické tempo štýlu trysku nezavrel v blázinci pysky tam sa nechal počuť, že ´nechal echo tatinovi´ aby som ´nerobil neplechu´ po hriechu vyskakoval jednako aby bolo po jeho; samovrah je istá výhra ma tam dvíhalo z postele sieťkovej toto indivíduum všetkých obelhalo začal pod slnkom hel…..

Nedokážem niesť cudziu zodpovednosť za nikoho. Nedokážem niesť zodpovednosť za humanitu, a ľudstvo. Nepotrebujem ´ľudstvo´ ku šťastiu…ľudia ma nenapĺňajú a nepotrebujem ich k životu…….

chcel aby som zdochýňal na plné obrátky; smial sa v blázinci, že segyňa samovražedné sa so ´životom´ míňa ho to honenie ega nadchýňa afekty ako kone nadčloveka holé paže toho úbožiaka v úbore pomätených ten blázon rozkvete keď mu dáš kvér ku kotrbe; sa ´fér´ hra hrala ako od mala a za mladi ´pán´ riadi kontrolovanú deštrukciu

sa nado mňa ´nevyvyšoval´? aby ma ničil po zvyšok života ? nedal na vedomie kade komu kto sa ´líši ? nehovoril na koho sa ´nezvýši´? nehovoril kto je ´ši ši´? načo by si uvedomoval čo sa ho ´netýka´? ako vie čo sa ho netýka? posadla koho panika? rožný statok šiel do blázinca ako ´nemožný človek´ neuskutočniteľný? tvoja ´sebarealizácia je […]