akoby smrť bola ďaleko keď je tu s nami medzi nami dievčatami bolesť, ktorej sa bojím je tá, ktorú neustojím bolia ma kolená cestou necestou

som sa neocitol mesiac mi bledý svitol ako slnko v nepokojnej duši srdce mi v hrudi búši

dotyky pred spánkom samovraha motyky vystrelili úspech, ktorý korunuje snaha myšlienky sa v slove zhmotniť ďaleko od hlučného davu strčiť do piesku hlavu

že si prežil ako fantóm svoju bolesť nezdolnú óm,óm,óm utopený vo svetle studeného slnka lúča holá existencia je čistá píča autoeutanázie rozkľúčovanej mory nočnej v tranze na báze sebareflexie duše potencie absencie zmyslu sebavedomia

existencia moja múmia paralyzovaný strachom skladám zbrane všade samé sane neskončí agon ako v nirváne pyraní mám plné vane zapájam asi jednu desatinu svojej identity do boja o osud ktorý mi nie je naklonený cítim sa v očiach samovraha ako stratený

Na vině nezáleží, jde-li komu o moc. Nevinný, který překáží, je horším odpůrcem než zločinec, neboť toho můžeme snadno usvědčit, zatímco nevinný je silný svým vědomím práva.

splín môjho ega alfa A omega sprievod existencie stratenej v preklade na tenkom ľade do reality vystriebrenej ako čas potĺka sa kde kade po horách s otázkou na perách na telo a zbytkom nádeje vo dverách vedúcich v zabudnutie dnu a von zo stavu pre, ktorú stratil hlavu akej som sa zubami nechtami držal

ledva ledva raz dva za ikonu maj túto truhlu matérie fúrie, ktorá ježí vlasy dupkom ja plávam životom hore pupkom bič na nič posledná tehla v stene zomieram v cudzom mene nevyžijem na práne božej to mane milý pane mlátim prźadnu slamu sumu sumárum je to môj dum komplexu menejcennosti

si stále vybrat váhám jsi jenom jedna jediná smrt mladého sebevraha

mesto belavé moje myšlienky zlé- celkom som sa pokazil.OD strachu nezdravím. Zákon džungle panuje. Nikto nič neglorifikuje. V meste je poriadok a pre kazdeho práca,ale ja ledva dýcham, a prečo? Teraz som sa začal zadýchvať. skoro akoby som sa dusil. Neviem čomu to pripisať na vrub. Duševný holorub.