medzi sebou na nerozoznanie schádzam z mysle, aj z očí sveta, ktorý na droge fičí je ako nič pre, ktoré cítim ale tým ešte neznačí len ma poznačí do dna chorej príčinlivosti chtíč, ktorý ma roztrhol vo dvoje

zrazu si chorý nevieš sa o seba postarať spoločnosť dáva preč ruky od teba ľudí vídaš už len od chrbta je to bída prežitia, ktoré stratilo na cene absolútna cmota autopilota v sebadeštrukčnom móde je dobre podkutá zmija, ktorá sa zvíja, keď sa líže laba idiota .. upísal sa Diablu v mene, ktorého jeho život šiel do kýblu mal smolu na spoločnosť víťazov, […]

osamelý ako nikdy ako vždy v maske, ktorá klame osobu trojjedinú v strede protetického vesmíru človeka. ktorý brojil za deti po ich lehote na svete v cmote.. .. osud?? z dobrej vôle zmŕtvychvstalého lapám po druhom dychu potichu ako to len ide potím krev a som v štichu vôle, ktorá churavie a nie je to pre zdravie .. čakám, že nadíde deň, keď smrti na […]

ochrnutá vôľa behá po rozume s, ktorým som v koncoch kým oči ihrajú iskrou slaboch padá tmou risk je zisk, ale lotéria je neúprosná krosná sudičiek, ktoré utkali tento osud, aby ho bludičky viedli z ciest empírie horeznačky … k životu, ktorý vediem necítim nič ani keď sa gúľajú slzy veľké ako oči v, ktorých má smrť z hrôzy v, ktorej bledne ako […]

bez oprávnenia na dlhé lakte trávi sa duša mávnutím čarovného prútika pútnika zaniká háv jej previnenia .. vyšinutý umanutý um, ktorý zavádza tému hovoru mantinelu k telu, ktoré dematerializovali a denaturalizovali v schizofrenickom rozpoltení pre zmenu aká stála ho život proti srsti bezmála …

skrze naskrz ochočená svoloč zakročila mi do života aby ma uzemnila zadnou si trhla aby ma predbehla na ihlách moja truhla z ružového sadu kde rozkvitla leukémia boha otca všemohúceho hlasu, ktorý jatrí rany z otvorenej knihy osudu pravého uhla pohľadu, ktorý neberie konca numinózneho pátosu domina umu, ktorý sa rozpomína vina aby mu druhý kopal jamu na […]

mojej existencie firmament nebeskej klenby na neudržanie telo karma s, ktorou som zápolil sen čo nedá mi dýchať dormancia stavu, ktorý ma halí vo vnútornej bolesti vedomia bytia ktorému nedávam zmysel a všetko sa máli až to páli kostlivca v mojej koži slnka, ktoré osoží lož do, ktorej sa vloží keď to dobre rozváži čo zaváži zneváži pomalý ústup do […]

dýcha mi na krk od svitu do mrku postrkovaný hore-pádom-dole hlboké floskule filozofie ktorá nepriniesla útechu iba čoby som sa prosil v duchu srkal strach zo vzduchu po, ktorom lapem, keď sa sype domček z karát môjho zdravia …

táto ničota zaváňa strachom z bytia pozdného krátky proces prežitia na púti procesie v čele s debilom z, ktorého sa ježia vlasy opozita nábrežia humanity chásky nestydatej proti srsti sebavedomia, ktoré kríži cesty osy jeho bytosti plnej lásky k smrti…

z vnútra som vyšklbol kúsok mäsa a kosti aby som sa vyblbol v jeho rovnoprávnosti naložili na mňa koľko sa zmestí plameň vyšľahol dávno než som sa vyšvihol krysý dostih moje blaho stigmatizovanej existencie ..