tabula rasa zlomená vôľa esencia do cieľa existencia

opakujem si repliky v hlaveale nic sa tam dlho neudrží pozerám sa na svoju perspektívu akú nemám či už tu na tejto zemi, alebo inde pod slnkom.

nechuť ku všetkému a únava.

mesiacmoj dum stojí na šikmej ploche na streche jeho soma padám dole žijem vo svojich snoch aj keď vonku je biely deň nasadzujem si masku nech si kto koľvek.

staviam sa na zadné ale more je chladné studené ako tá vôľa z ktorej bojového poľa som sa upratal.

this corpse any longer throw this corpse away will to another day why suffer any longer when you can find salvation in suicide find yourself in real life agony

na opustenom a vyprahnutom mieste cloveka v kozme striedma nápln práce samozrejme veci samonezrejme arci stopy slov do bodky opakujuce sa krivky zosilnena vnimavost zretel je prikrátky pre vsetky masky

úzka pospolitosť v rámci stáda.studená zima mentálny parazit zožiera ma úzkosťje to ako studený kameň

extrémne kruté pokusyvivisektorov v laboratóriuzachycujú panoráma absolútnej degenerácie človeka.

ako by som popísal ten rozhovor? zo mňa nič nešlo a z neho všetko bol to skôr monológ ako rozhovor. a nepotvrdil som si svoje kvality, lebo žiadne nemám.mám pokušenie sa o niečo pokúsiť.nervozita vo mne narástla do obludných rozmerov.