Syzifov balvan padá na Zem vánok v tvári sa pookrial ja som sa sebe zasmial zima bola krutá tuhá a zlá zároveň. Každá protiveň je hlaveň. Srieň stiera mráz. Zima oziaba. Baba je preč.

tep zabúdania sa v márnosti…………..moja najsilnejšia stránka je sebadeštruktívna, a zlá, alebo až nedobrovoľná.

stred sveta príjimaš keď rozjímaš nad priepasťou seba otvorenou na očiach ti ju vidím, keď bdieš s nimi otvorenými.

bude to už raz a navždy keď tvoje oči sa zatvoria a líca dodvoria stretu s univerzom morálneho diskurzu v logu tranzitívnom…

ľudia ti na pomoc prídu ich myšlienky sa zídu do jedného slova, ktoré je pointou. Nespokojný so sebou iba s fintou som sa vyfintil pre tento svet zle nevedno kam sa podejem ale spejem krok za krokom speť kým podomnou priepasť zeje ďalej a ďalej do neznáma veď?

zima na okraji lesa šedé nebesá vysia z hora ako na vlásku vzduch je istý krv prúdi ja blúdi v diaľavách končín nedoziernych tu bledé kosti skladám dohromady rady radom sa pohli

oči hlboko v jamkách šlukujem cigaretu pohľad sami v diaľke stráca depresia je celý život nikde tu nikoho nepoznávam iba sem sám sebe odtiaľ mávam

postrádam na karmu svoj účet, aby dharma čo metáda, bola tá pravá nie ako existencia moja meravá

z pridlhého zabúdania savnáram sa do moci fantázielebo tento život neviem žiť vo zbytku ilúzie, ktorá mi ostala ako nevypovedaný osud