nevládnosť ma opanovala nemôžem sa hnúť iba strach sýti dušu moju idem vyprahnúť. Keď v mysli zažneš svetlo pravdy a svedomím sa necháš viesť priznáš, že tu opojnú vôňu v jej podstate miluješ.

zodpovednosť za kšeft je tvoja- myslím teda by som bol??

keď vieš, že ma nemôžeš nechať samého umrieť_

Mám rád klubové filmy i nevšedné zážitky chcem byť celkom iný egoista prakticky. Som Rytier Múzy…. s darom večnej mladosti bohém, túžiaci po cnosti. ..čo ostalo z našje luzy? Dišputy pri dobrom víne sladké a tak neúčinné.

že ma nemôžeš nechať samého na tomto svete.

Vstávam s oparom z polí, chodím s ním spať čo nás dvoch pojí, ťažko povedať. Nohy mi vlaží rosa v tráve…. zmysly preberie chladný vánok tok myšlienok, čo mám v hlave, však asi nikdy neustane, ….kým ich amok nevytlačí medzi dlane.

mjb dekrál vlastnil som krásnu múzu chcel som pre ňu žiť učila ma tancu, spevu i tomu, čo je cit. Ako ma bolelo keď si ju vzal iný…švihák, čo nepoznalze som bol jej jediný žiak.

v modravom prítimí belasých dníšetríme citmi-to nie sme myv kalužiach krvi spí ľudský strachvždy sú tí prví. posledný chodí vrahv bažinách hriechu ešte posledný krát….mám silnú nechuť ďalej to hrať neslušný návrh ukrytý v dvojzmysles dôverou na dlh chcem nevidieť lento zlév šedivom prítimí ružových dníhýrime citmi, to NIESME my.

štatút primát miesto privát voda, ktorá ma drží nad hladinou potápam sa zomieranie bolí o holi tajím dych pred ľuďmi zo strachu o seba ktorého som dávno zabudol

existencia je žažká drina vojna proti sebe na dennom poriadku ked vidim sa ako zabehu napredujem, ked prekonávam sa ako nikdy pred tým aby to naraz bolo všetko preč len pre malé zaváhanie pocit neistoty a klamu neexistuje, že uspejem po tomto páde v bode obratu ktoré moiry to splietli moj fátu? už je beztak neskoro myslieť znova za hranicou seba, ktorá je hraciou silou