je nájsť sa a pochopiť v čase najväčších úderov života. Je to osud jedincov, osud vlkov. Ten zvyšok je príliš lenivý alebo zbabelý, aby mohol prejsť priepasťou pozemského pekla. No tí, čo prejdú cez to všetko, dostanú odmenu zo skutočného života, nie z jeho šedej existencie. Víťazstvo praje odvážnym a rozhodným. Pamätaj si – nikto ťa nezastaví, pokiaľ sa sám […]

Ja – srdce i duša na kusy Ja – bolestivý ston, hrôza, strach Ja – krik derúci sa z hrude von Ja – Donbassu horiaceho hlas Ja – detskou krvou zaliaty sneh Ja – výkrik Odessy SOS Ja – Slavjianskom svetu nepriateľ Ja – opolčenia skon v ostreľoch Ja – život topiaci sa v smútku Ja – Gorlovka, Doneck, Krematorsk Ja – tá, čo svet prosí: „Zobuď sa!“ Ja – […]

K zrádnym hlbinám ma morské prúdy vábia neistota mi chutí v tých prúdoch-malovábna. No istá, posledným výstrelom ruskej rulety keď budem anjelom-istotne poletím.

slová, čo ľutujeme vačšmi než paste, čo bili nevinných výčitky, ktoré ti večer vravia : Nespi! Ty nie si bez viny!

mám dni keď žijem naplno i iné vlastním tiež keď padám na vlastné dno sám to poznáš, iste mi rozumieš. ..a medzi tými dňami-primerných je mnoho iných-primerných keď žijeme ako chceme sami tak ako nám stačí dych.

hlboko šramotí krv potí a sa lopotí s ťažkým krížom že sa až prekotí lážom-plážom stane sa nesvoj len ty nič neboj

Ať slová plynou Ať voda teče Ať víno proudem protéka Já chci žit s jinou hezké děvče co ohledy mé nečeká.

Večer, keď slnko sfarbí zore sediac na kamennej lavici pozorujem virtuálne more čo vzďaľuje sa ku hviezdam som sám. A ráno, hneď na obzore ma slnko vábi v monitore. ..slza steká mi po lícia padá dole–neviem kam som sám.

Raz byť tak v tichu , bez ľudí bez vlčej zloby–závisti mať tak málo, a predsa veľa čisté bytie a záľuby suchý chlieb a vodu, ktorá očistí malé bydlo bez nepriateľa veľký zmysel pre malé diela a štipku vnútorného cieľa robiť veci lepšie, než tí predošlí.

V lete keď som plával obilným poľom jeden anjel rozhodol sa zahrať s mojou vôľou na poli sa mi zjavila krásna panna tancovala v zrnom poli celkom sama anjel si zo mňa vystrelil láskyplným lukom no panné však iný pocit vnukol naháňal svoju pannu žltým lánom nevediac, že behám za prízrakom mámon to, po čom som túžil, sa mi aj zdalo smútok a sklamanie-nič mi neostalo. […]