Prostredníctvom únavy, bolesti a choroby nám naše telo dáva najavo, že sme pod príliš veľkou záťažou. Či už je to záťaž fyzická, alebo psychická. Choroba je signál, nie trest. Je to stimul tela k tomu, aby sme si viac oddýchli, zmenili niečo v živote, viac sa o seba starali či naopak, umožnili svojim blízkym viac sa starať o nás. Alebo aby sme niekomu odpustili. […]

vždy ma zdeptádo beználadyo palici stareckejna poli bojovom veku mladomáuucítiac niečo viac v tomto životerútim sa na istú smrť

slabosť ma ochromuje na každom kroku ktorý mám v merku už len si zobrať baterku ozvalo sa brechnutie brech, brech, bertold brech ech, ech, ech

moje tenunké rukynohy, a časti telaprecitol somale som doma?kde je môj domov?rob so sebou niečoneľutuj sa, ale bojuj.zajtra mám hovor.horor. zlákali ma zase na kúpu čohosi o čom nič neviem, ale toto nič chcem komunikovať ´ďalej´…kde ďalej:? ku komu?

na oplátku som sám nevedno prečo začo a načo zmeniť uhol pohľadu do radu radom sa zaradiť

prispôsobujem sa iba sebe lebo sa neviem prispôsobiť iným, a preto ich nemusím rodina…..slobodu, ktorú dýcham ako zadržiavam dych smiech je hlboký padám nekontrolovane reč tela aké si drží svet od tela tak na vine ako nikdy ako vždy

tabula rasa zlomená vôľa esencia do cieľa existencia

opakujem si repliky v hlaveale nic sa tam dlho neudrží pozerám sa na svoju perspektívu akú nemám či už tu na tejto zemi, alebo inde pod slnkom.

nechuť ku všetkému a únava.

mesiacmoj dum stojí na šikmej ploche na streche jeho soma padám dole žijem vo svojich snoch aj keď vonku je biely deň nasadzujem si masku nech si kto koľvek.