vsebazaprení, ktoré je malé sa nenachádzam vo veľkom ssebazaprení zas z údivu nevychádzam

chcel by si sa rozdaťale nejde to, lebo nemáš čo daťživot je zložitejšízajtrajšok ohrozenejšídruh na vyhynutieemocionálne vzplanutie

subjekt sa zadávažiadna sláva koketuje so samovraždouistota je guľometiný je dnešný svet

je nedela nič na práci nič na srdci bez vôle k moci

tu kde pes zdocholvyrástol les meliem z posledných sílneviem kde je moja energiadezilúizia

keď mi je dobre niekedy tak ako nikdy chcem rozprúdiť reč ako krv.no netrúfam si>

rata rata moja fáta

Holé živobytie Existencie na nule Tak ako minule Hovorím plynule Skĺzavajúc do zabudnutia Pomaly odkvitajúc Chradnúc, vednúc, kvetnúc V chaose výria myšlienky Na všetky tie spomienky o akých nechyrujú Kým perie hmýria Ako hmyz na vzduchu čistom Aký dávno nejestvuje keď človek je vždy na tom istom

Tieňmi ako hmla Všade sa to hemží Čo mne na srdci leží Je tona hliny Ja dole som sám Červami rozobraný Čakám, že skončí sa muka života od Bolesti plačem z hlboka Neviem či som ešte na žive Alebo po smrti, ktorá je sladšia ako med To ona má jediná pre mňa odpoveď

skôr ako sa zamyslíš si uvedomíš, že nesnívaš avšak tento život ťa zabíja