neviem
pod akú zem
by som sa ešte prepadol
črep mojej idei
štep energie zla
oblek prevrátený z vnútra
hora, ktorú nepreniesla láska
cez srdce radosti tábora
inštinktu a rozumu, ktorý
odieva ho spora
po hlave urobora gáfora
pobosorovaného od mala
zaživa ho kriesila
so samovražednou iskrou v oku
tvora tela z ledu
a krvi, ktorého povila
naprieky pohov si dala
ešte pozhov, aby ho udusila
klábosila
v moci kosi
kto si?
len šváb
čo do zabudnutia ho znosila?
obvinila ho zo strachu, žeby
večnosť celú prepila?
..
with Aristotle’s logic and his metaphors, he must still be respected for reminding us that the goal of action is always contemplation—knowing and being rather than seeking and becoming
I think it was Cioran who said that ´the secret of everything´lies in action instead of contemplation that ´deadly source of consciousness´..
so choice?
…
v mysli
sa koncentruje
bolesť a žiaľ
nikto už nekomentuje
odkiaľ-potiaľ
mu nalinajkoval život
chce sa spamätať
ale z doliny sĺz nevedno
podieť sa kam
rokliny do, ktorých
sa skladám pospiačky,
poslepiačky
horeznačky mám napilno
chcel, by som skapať, aby
to nebolelo tak silno
…
po krku
urobora
za hrob zhora
do daru nezmaru
zaopatreného ega
pat straty existencie
sen nulity
ulity, ktorá nepustí
prsty modality banality
zla pliaga
vortex krusty času
spústy vo večnosti
pre, ktorú kalibroval mozog
toto gro, ale jest z karnality
prekérnej, ktorá nie je fér
ako nekňuba
moja huba je špongia
gong šlong
Celá debata | RSS tejto debaty