trasie
ma do nervového
zakončenia
zaonačí
ona, ktorá značí
všetko bez významu
hrdlačí
zmrd, ktorý sa na vedomie
tlačí
od tela
na horizonte zhrdeného
kde druhý mu kope jamu
do extrému
exteriéru dal bariéru
to sérum je náš dům
zo zlata kde ho vykúpe
na slovo nadčloveka skúpe
ľudstvo..
..
samota
našla si ma
Ipsissima verba
halucinačný monológ
bola to veľká ryba
ktorá ma zjedla
moja bútľavá vŕba
si úplne vedľa
ako toho nešťastia hŕba
tvoja podoba je vygenerovaná
ubližovať si nikdy nebola
moja záľuba
keď inštinktívne cítiš že je to zhouba
ale neberie ti to kotrba
dlhé vedenie
šou ide ďalej
lámeme chleba
jeho telo je katakomba
..
väzeň
vo svojej hlave
neľudskej
pod kožou hľadá
nádej
hlodá svedomie
táto pôda na boso
je pobosorovaná
závej špiny, ktorú dýcha
krupej slzy
kape
tak pookrej
keď si zožal, čo zasial
čas perutí
umanutí
na ranu do živého
ktorou ho skrotí
lebo sa bortí
všetko hotovo
iba slovo o smrti balamutí
tlamu ex ovo
suprovo
že ho odsotí
v krvi a pote húfu
ktorý je mamutí
..
pozitívne
myšlienky
som chorý
na duchu chradnem
vyslišal ma človek
asi jebnem
moja skrýš
pred svetom chýš
posliš
nechcem byť na žive
prosím ťa ty to cítiš?
neviem ako sa to zove
som niekde v diaľave
zore je tam oceán
necítiš ten elán?
ako ma to štve
si nepochopil?
odlupujem to vrstvu po vrstve
ono ma to sejme
kto ho vie?
..
mesiačik na
hnoji
smrť sa ti chrbtom
neotočí
darmo kto skučí
ono ju to z teba vypáči
ten prázdny pohľad, ktorý čučí
ale mňa to mučí
to není sú len reči
na karbid kapčí
ani vidu ani slychu
sa mi nedostáva po ich linči
som in?
inší?
prší za golier
obeseného
bes, ktorý je sen
tak polez
sem
Celá debata | RSS tejto debaty