666

v mojej

hlave

úsmevy krivé

pomstychtivé

dych

druhý, ktorý ma oblapil

ale ja sa nepochlapil

na šikmej ploche

ma z ničoho-nič zdrapil

odrazu kvapil

pri nešťastia troche

na mňa naďabil

aby ma zabil

…

Dobrota býva len zneužívaná a nikdy nie je opätovaná..

bojím sa čo i len zamyslieť v akej som duševnej nepohode, život doslova strácam deň čo deň. Niť nejakého zmyslu

posunu za tie najtriviálnejšie zbytočnosti mi uniká medzi prsty.

…

Nedovedou si ani pomyslit ve své zabedněnosti, že by bylo možné proplouvat životem a ničemu nevěřit. A v tom je právě podstata vší nesvobody! Řekl jsem mnohokrát, že jedinec může být svobodný, naprosto svobodný, jen když je sám. Ani potom však, chce-li být svobodný, nesmí věřit, ani sám sobě!

A vítr vítězí!

spoliehať na vieru v seba jedine za predpokladu, že sám som pôvodca všetkých svojich skutkov, ich aktérom, subjektom.. znamená to čosi ako začínať a končiť každý skutok od seba…to je neprevediteľné si myslím….

Aj keby …to by vylučovalo sa absolútne s akýmkoľvek altruizmom a pochopením pre druhého ,človek by bol alfou a omegou všetkého posunu vpred alebo regresu vzad z vlastnej vôle  ..nie božej napríklad, alebo satanovej s, vedomiami ktorých nás spája tretie oko.

..

Človek asi musí sklopiť uši, a nejak uznať, že za pôvodom určitých skutočností stojí iná mocnosť. Nejaká syntéza tohoto s pozitívnym nastavením k svetu diania, kde údajne niet náhody lebo tá je ako sloboda iba poznanou nutnosťou uzla prítomnosti večnej v, ktorej žijú zvieratá a defakto aj ľudia, keď ich máme za zver.

I keď je to práve možno len človek, ktorý sa neviem zmieriť s tým čím je. Nechce tým ´byť´…no všetko dianie plynie aj mimo bytia, ktorého charakter sa mu snaží vtlačiť právo človek?

Neveriť v seba, aby sa nepovedalo??

..

A verbež hledá svobodu tam, kde ani tráva neroste: v bohu, v přírodě, v lidstvu, ve společnosti, v národě, v rase, v kolektivu, v přátelství, v rodině, v lásce, v penězích, v drogách (všechno je droga, i rýpání se v nose!), v sobě! Jsou jako trosečníci v prázdném moři osamění a v panické hrůze se chytají všeho, co se kolem nich namane, aby se stali bezmocnými předměty, unášenými proudem dál a dál pryč od svého vysněného cíle.
https://kristi.blog.pravda.sk/2017/06/25/a-vitr-vitezi/