666

obral

si ma o všetko

som holé a bosé dietko

macechy nátury

ľudskej

na špacíre do hory z, ktorej volá

ako sa ozýva

tam kde doma býva

posledná výzva

len čo ženu vzýva

nalpa naiva

nikdy ju nezdolá

je iná celá

oblieka ju tu tma

ako molitan

mŕtvoly napoly

bitang

aureoly

..

strach

v smrti

buď kto si

netrhaj si už vlasy

daj jej kvety do vázy

na cintoríne

kde ťa pochovala

pre metastázy

s, ktorými machrovala

reťaz, ale bola na mňa krátka

taká je cena pozlátka

pohromy rozbitý krčah

všetko bolo na dosah

len to ticho, ktoré by sa dalo krájať

nechcel som na vavrínoch hajať

povrazy ako žiletky

súkať z jej tela matky

..

tu padá,

na myseľ nálada

bola tak iná

nestejná ako každá

uhniezdila sa

v hniezdočku lásky

krysička

obarili ju, ale po očku

pustila šťavu

mne dali novú klietočku

nasadili do nej kukučku

počula už melódiu budúcna

vymenili sme si kľučku

v bielom dome samotky

prišiel som o sučku..

..

….a v tomto temne

cítim sa mizerne

viem, že ľavou zadnou

pre mňa nehne

nech sa teda pretrhne

spravodlivosti raz nadíde

deň žne

potom len vzplanú

ohne psychózy

nerobím si kozy

taký čas nastane

keď slzy, ktoré kanú

ustanú

keď sa rieky zafarbia krvou

nech sa nehanbia

že pohla brvou

..