táto izba, kde zvíril
sa prach
môj vesmír
uzamknutý za dverami
snu zboreného obrazu
ideogramu šťastia rozpoltenej
druhej tváre z kurzu
prežitia lekcie života morózneho
kastráta, ktorého fáta zastihla
nepripraveného im čeliť, keď
dusil sa v kúpeli zlata
horúca ihla ušila búdu
bola to odplata, ktorá ho máta
záludne za lubom, keď hudie
nikdy by nepovedal, že sa preráta
len preto, že úpeli
na konci s dychom, ktorí v týchto
končinách fabrikáta udáva tempo
vylučovania v reči metabolickej
mŕtvoly…
..
hmota
z blata
ozmyslená slovom, ktoré
ho ovláda do končekoch prstov
plače, aby nadobudol vedomie
darom v početnej prevahe afektu, ktorým
ho uzemnil na tvári plnej žlče
….
ja
nemám ani páru
ani šajnu
spal som aby
som zabudol, že jestvujem
podľa plánu vmestnaný
do kože, ktorá zotlela
v pravom uhle telesnej schránky
za zenitom kde žhne
potajomky oko
na dne
ktoré investujem len čo ho
deprogramujem ako karmu, ktorá
mi prischne, keď kročaj ublíženia
na zdraví bude
možnosťou voľby..
..
ublíženie na zdraví
vo vráskach tváre
po, ktorej sa leje
slza
ktorú vyronil od oka
keď chcel vydať hláska
cháska sa mu smeje
na vetre jástva
rozpolteného božstva
matere, ktorá bodla
nástrojom
pristrihla krídla
preživšieho anjela
keď padla otázka života a smrti
aby ho vzkriesila a nebol to hriech
vstať z popola..
..
smrť
je kauza
schíza nie je póza
makabrózne tiene
vyrazili dych
ako pot na čele
extravaganza pre, ktorú
práskol do bot
…
srdce
dolámané
ich chtíčom
predpojatosti
ratolesti, ktorá
parazituje na živej mŕtvole
cestu si klestí
lebo pomaly poputuje
skrze to puto
je mi všetko ľúto
techtle-mechtle tejto štreky
na, ktorej mi robil naprieky
už sú len lieky
do papule
..
sebavedomie
ktoré som stratil
voči akému sa ohradil
teraz posledne
ktoré zo mňa vymlátil
neviem akoby som svetbeh zvrátil
čakal som nemožné keď som sa
do temnoty šatil
no chytrý ľudský živel ma prekabátil
rieka krvi sa mi vyliala z brehu
so mnou sa nekamarátil zato, že som
mu rovnakou mincou oplatil
ignoráciu, ktorá je blahom
…
transfigurácia
v šans
šla moja existencia
stratená
po kolená
po pás
po uši o, ktoré ma ukrátil
volens-nolens prepolená
..
z prázdna
hmatateľná
temnota v, ktorej odpočíva
odpočatá
..
slzy
horúce
ako prsty funerálu
slovíčkarenie, ktoré je chtíčom
terminálneho štádia ochorenia
mozgu
ktorý vzplál
keď ho dráždili bosou nohou
primordia
keď sa už brieždilo na lepšie časy
a vyrojili sa ľudia
diskordia mordu
ontologična
nejaké to nič
pričňa v cele karmického prechodu
…
Celá debata | RSS tejto debaty