osamelý
ako nikdy
ako vždy
v maske, ktorá klame
osobu trojjedinú
v strede protetického vesmíru
človeka. ktorý brojil
za deti po ich lehote
na svete v cmote..
..
osud??
z dobrej vôle
zmŕtvychvstalého
lapám po druhom dychu
potichu
ako to len ide
potím krev a som v štichu
vôle, ktorá churavie
a nie je to pre zdravie
..
čakám, že
nadíde deň, keď
smrti na očiach
sa pohnem
podlomený v dome
funerálneho ticha
posthumnej slávy, ktorej je prost
ako prst boži toho milovaného najvzdialenejšieho
ktorý určil, že s kostolným poriadkom
nie je niečo, keď roztápa sa ľadovec, ktorého
vrchol tvorí kostra do, ktorej to chrstol
zostra…….
..
nepotrebný človek
mimo prúd vedomia
ktorý vedie slepého na jatky
v závrati
pozlátka vzdušného zámku
procesie, ktorá sa tratí
v tonúcom chráme ľudstva
pušného prachu z čela kde sa to krabatí
len čo obrátili kabáty
na smetisku dejín
pilín z hlavy
stagnáti…
..
bolesť
ktorá nemá rovna
nie je poskrovna
ide do dna
to nebola facka výchovná
ale atentát na moju existenciu
patentovaný rozumom, ktorým
sa oháňa jedna radosť
..
sladké reči
ktoré ma nevyviedli z omylu
celopalu
stopa vratká
oprátka ventilu
pre mentálne zaostalé
pacholátko
lentilka pozlátko
skrátka diagnóza, ktorá nejde hladko
..
inferno
koleso šťastia
ktoré si nikdy nemal
zo súcitu pre, ktorý
by sa údajne rozdal
úsmev, ktorý vyčarilo to eso
sado meso
…
nikto
ma nepotrebuje
lebo som mentálne
chorý
diametrálne iný
z matkinej spálne
kde ako vo sne lietajú
triesky z oka buratina brata
spirituálne vo vypnutom režime
..
už
niet kde sa stratiť
neviem sa vypariť do vzduchu
zo strachu v, ktorom existujem
bez úspechu
nad priepasťou žonglujem
..
reflexia
vedomia o sebe
ktoré sa škube
zato, že jeho nositeľ dostal po hube
hrabe sa na mozog v jednej osobe
zčudáčeného človeka aký zebe
keď doňho niekto dlube
…
nový deň
rovnaká trýzeň
žiadna zmena v dna, ktorá
je ako pochodeň
anténa fantazmagórie
na šikmej ploche
chór besných anjelov
víchor, čo bičuje zo zkázonosnej
eufórie .
…….
Celá debata | RSS tejto debaty