skrze naskrz
ochočená
svoloč
zakročila mi do života
aby ma uzemnila
zadnou si trhla
aby ma predbehla
na ihlách moja truhla
z ružového sadu kde rozkvitla
leukémia boha otca všemohúceho
hlasu, ktorý jatrí rany
z otvorenej knihy osudu pravého uhla
pohľadu, ktorý neberie konca
numinózneho pátosu domina
umu, ktorý sa rozpomína
vina aby mu druhý kopal
jamu
na poslednú zimu
bezprízorného horekovania, ktorého
sa dobral ako pojmu o sebe
ktorým je len porekadlo
zrkadlo praveku prevleku predpotopného
blata do čerta diabla zamilovaných očí
Celá debata | RSS tejto debaty