mojej existencie
firmament nebeskej klenby
na neudržanie telo
karma s, ktorou som zápolil
sen čo nedá mi dýchať
dormancia stavu, ktorý ma halí
vo vnútornej bolesti vedomia bytia
ktorému nedávam zmysel
a všetko sa máli
až to páli
kostlivca v mojej koži
slnka, ktoré osoží
lož do, ktorej sa vloží
keď to dobre rozváži čo zaváži
zneváži pomalý ústup do lapsu
zopsutého plodu negativity, ktorá tvorí skepsu
…
znova
som čakal
ranu
pod chrastou
som si poplakal
načúval som stonu
prastarého pútnika, ktorého
som stretol cestou
sa sunúť mi pod nohami
nemohol som ho minúť
dusil ma ako had z onoho stromu
pokušenia v oku ženštiny
v krku som mal skleštiny
nič dobrého neveštila krev, ktorou
sa nedá dokázať pravda iba stíny
z doliny sĺz…
..
Celá debata | RSS tejto debaty