život
ide ďalej
než moje myšlienky
na slovo vzaté
masky
údolia horkých sĺz
proti prúdu po kvapkách
sú ako najaté
vrahyne plodu ukvapeného
ktorý pustila k vode
..
sebaničenie
zrodený k samovražde
mám o dôvod žiť menej
než keby som nikdy nebol
sanovať nie je koho
hamovať nie je času
supresia každého pocitu, ktorý zavážil
mamo smrti som sa priblížil
z hnusu že ma ponížil a urazil
na mojej odysee …
……
život
mi plynie skrze prsty
do zabudnutia
nič neostalo medzi ja a ty
iba ozubené súkolia
myšlienok, ktoré ma halia
vytrúbené plechovky od alkoholu
zasľúbená zem jej smiechu
kde patália na seba nenechala dlho čakať
na zadubených očiach vykarhaného
šarha ..
….
Celá debata | RSS tejto debaty