666

Ich súvis by sa pre potreby nášho textu dal vysvetliť nasledovne: Druhý interpeluje subjekt. (Spomeňme si na známy Althusserov príklad človeka, ktorý sa otočí na zvolanie policajta „Hej, vy tam!“, hoc nevie, či volal naňho. ([6]; 48)) Subjekt reaguje, pretože mu toto oslovenie dáva, kvôli dojmu bytia objektom hodným túžby (objet a) Druhého ([21]; 134), pocit výnimočnosti ([22]; 15). Reaguje však vytvorením fantasmy, predstavy o tom, čo od neho Druhý vlastne chce. Fantasma tvorí suplement týkajúci sa nedostatočnosti Druhého a bráni možnosti vyhnúť sa jeho vplyvu či moci. Ak je nejaký príkaz Druhého nezmyselný, napr. „Zjedz živú dážďovku!“ ([23]; 172), vytvorí si subjekt fantasmickú predstavu o tom, prečo uposlúchol („Vyskúšal som čosi nové… Napomohol som vedeckému výskumu…“). Alebo: napriek tomu, že viem, že sú strany skorumpované, volil som ich, pretože: konám demokraticky, volím menšie zlo, verím v postupnú automatickú očistu politiky, atď. Tieto príklady ilustrujú, že napriek absurdite, protikladnosti či prvotnému nesúhlasu, sa subjekt podvoľuje konať v súhlase s interpeláciou Druhého.