666

Príroda je na jednej strane divošská a na druhej strane nevinná. Stačí sa pozornejšie zahľadieť na sytého kocúra alebo psa pohrávajucého sa s poľnou myšou, ktorý ju nemieni zožrať a iba ju trápi. Civilizované národy… áno, pred televíznou obrazovkou im krváca srdce zo súcitu. (…) Nespomínajú si, že pekne rozporciované rezne pochádzajú zo živých zvierat, které sa chovajú výlučne na mäso v prišerných podmienkach, a že končia na hromadnom bitúnku? V chovných staniciach už po ôsmich dňoch odstavujú teliatka od matiek a prevážajú ich do veľkovýkrmní. Vyrastajú v tmavých stájniach, tlačia sa v tesných kójach, krmia ich «gebuzinami» obsahujúcimi rôzné organické odpady a nedostatočne ich napájajú, takže nemajú šancu uhasiť smäd. Keď žalostne bučia, dostanú do válova žranicu. Cieľ je jasný: denne pribrať jeden kilogram… Ošípané zdieľajú podobný osud; na holom betóne. Kravy trávia celé dni priviazané na 40-centimetrovej reťazi. Sliepky plnia funkciu stroja na znášenie vajec v tesnej klietke, kde sa nedá ani otočit. Osud lampášových kurčiat, ak ich možno tak nazvať, je eště horší. Nad poľutovaniehodným údelom husí a kačíc vo výkrmniach prižmurujeme oči. Rok čo rok sa tisícky zvierat podrobujú rafinovaným útrapám a trpia ako mučeníci, kterých obetovali na oltár vedy a výskumu z oblasti medicíny a farmácie…

Moja švagriná, jemná, kultivovaná, pohotová a navyše očarujúca Angličanka je výborná gazdina… na jej stole som však jakživ nevidel hovädzinu ani hydinu… Toleruje iba divinu… «Práve preto, že som citlivá, jem iba divinu, kterú usmrtia poľovníci. Prv než zablúdi do mojej kuchyne, žije prevažne voľnej prírode osudom divej zveri. Smrtka si po ňu prichádza nečekane, na poli alebo v lese a nie na otrasnom bitúnku. Koniec koncov je nevyhnutným zavŕšením života, takže sa nad ňou škoda pozastavovať.» Iste, smrť je neodvratná, prichádza za každým jedincom a naozaj niet ničoho prirodzenejšieho, čo by ju prevýšilo. Život a smrť nemožno od seba oddeliť, treba ich obe akceptovať v ich spontánnosti. [Avšak i] v prírode je smrť vždy krutá. Staroba a choroba je pre divú zver hotovým utrpením. Oslabené zvieratá si nevládzu samy zháňat potravu a poväčšine ich skôr či neskôr roztrhá predátor alebo rozežiere hmyz. Tak to prosto chodí. Príroda je ľahostajná a nemilosrdná. Musí sa v nej za každú cenu zachovať rovnováha jednotlivých druhov, takže jedinci celkom normálne končia tragicky. (…) [Také] všetky náboje nie sú zhovievavé. Prinášajú aj utrpenie, keď zasiahnu iba stehno, preniknú do čreva, rozdrvia labu alebo zlomia čeľusť. Podaktorí poľovníci sa k tomuto riziku stavajú ľahostajně až necitlivo, akoby im skamenelo srdce. Iní sa usilujú strieľať presne, lebo sa nehodlajú zmierovať s vlastnou neschopnosťou…