Život nie je substancia, ale proces
Apriorným tvrdením mémológie je, že naše myslenie vytvára ekosystém mémových organizmov — mémbiontov — ktoré od prenatálneho veku až po smrť formujú naše mozgy. Sú živé. Toto radikálne tvrdenie treba obhájiť.
- Princíp metabolizmu
- Organizmy pozostávajú z nejakej substancie, ktorá neustále mení svoje zloženie, tvar, či funkciu.
- Princíp replikácie
- Organizmy si udržujú štruktúrnu stabilitu v čase pred rozpadom replikáciou svojej formy do potomkov.
- Princíp intencionality
- Každý organizmus sa usporiadava a koná účelne vo vlastnom záujme
Od počiatkov kedy si začala veda všímať prírodu, každého udivuje vysoká účelnosť všetkého, čo sa týka života. Či už ide o účelnosť znakov organizmu, jeho štruktúry a funkcionality, rovnako aj účelnosť vzťahov medzi organizmami tvoriacu ekosystémy. Účelnosť jednotlivých životných procesov nie je samo-účelná, vždy je viazaná na celkový kontext iných účelných procesov, ktorú pozorujeme ako organizovanosť. Všetky procesy sa vzájomne ovplyvňujú cez zložité sieťové vzťahy. Čo formuje organizmy do tejto samoregulačnej účelnosti? Pochopiteľne prírodný výber, pretože ten z variánt riešení vyberá tie, ktoré majú dlhšiu schopnosť prežitia.
Usporiadanie a konanie organizmov za účelom zachovania vlastnej organizovanosti a formy nazývam intencionálnym konaním vo vlastnom záujme.
Pre bližšie pochopenie pojmu intencionalita orgnizmov uvediem niekoľko príkladov, ktoré súčasne zrejme naznačujú vývoj života od najjednoduchších foriem po tie najzložitejšie:
- Metabolické cykly. Možno ich považovať za najjednoduchší prejav intencionality, pretože pokiaľ je dostatočný prísun energie a prekurzorov, tak si udržujú metabolickú štruktúru.
- Metabolické siete. Vznikajú vzájomným ovplyvňovaním metabolických cyklov. Produkty jedných cyklov vstupujú do cyklov iných, syntetické reťazce sú ovplyvnené prítomnosťou produktov iných metabolických dejov. V bunke napokon všetky procesy nejako súvisia so všetkými v ťažko popísateľných metabolických vzťahoch. Napokon vidíme vysokú bunečnú organizovanosť a vysoký stupeň intencionality, ktorý tú organizovanosť drží pokope.
- Nadbunečná intencionalita. U mnohobunečnýh organizmov slúžia signálne proteíny ako vstupy do metabolických sietí v bunkách. Udržanie tejto komunikácie je v záujme celistvosti organizmu, jeho prežitia a schopnosti replikácie. Vytvára sa tak nadbunečná intencionalita. Treba poznamenať, že to sa netýka iba organizmov ktorých telá tvoria bunky s jednou DNA, ale súčasne aj ich symbiontov (mikroflóra čriev, pokožky a slizníc). Symbionti okrem vlastnej intencionality prejavujú aj intencionalitu, ktorá udržuje symbiózu. Podobne sú známe intencionality bakteriálnych kolónií často zložených z rôznych druhov, ktoré pôsobia ako jeden organizmus s jemu vlastnou intencionalitou.
- Intencionalita voči prostrediu. Organizmy potrebujú jednak zdroje pre svoj metabolizmus, ale aj zdroje pre svoje rozmnoženie. Intencionalita je v schopnosti rozoznať užitočné zdroje, vedieť ich získať, teda poznať ich význam pre vlastné zámery [1].
- Mentálne funkcie. Kognícia, emocionalita, pohlavný výber, rodičovské investície, socialita a iné funkcie, ktorých intencionalotu (zámernosť) snáď ani netreba vysvetľovať.
Všetky uvedené príklady sa budú dať ilustrovať aj v nemolekulovej, mémovej forme života.
- Otázkou vzťahu organizmu k prostrediu sa zaoberal Jakob von Uexküll, ktorý pochopil, že organizmus sa vzťahuje voči prostrediu cez znaky, ktoré majú preň význam, čo je len užšie poňatie intencionality. Bližšie Jakob von Uexküll Umwelt und Innerwelt der Tiere, alebo Bedeutungslehre (Náuka o význame)
Celá debata | RSS tejto debaty