Mal by som si ísť vybaviť pas a ja slopem kávu a píšem tieto kraviny. A čo tak ešte skúsiť mestské štipendium, bolo by fajn keby niekto platil celý budúci školský rok internát za mňa. Mimochodom zase stúpla cena, až na 1467,- Sk za mesiac.
Na chvíľu som musel ísť do mesta vybaviť si nejaké náležitosti. Aj tak som hovno vybavil, na to ja nie som. No ako som povedal – dobrovoľný otrok vlastných povinností. Takmer celá táto planéta sa dostala do nezmyselného kolobehu vybavovania štemplov, dokladov, výpisov, potvrdení, nútených evidovaní a daní a to všetko pre pohodlnosť, ktorá je tak typická pre Homo sapiens sapiens a jedine preň. Z pohodlnosti pramení všetok “dôvtip” a “šikovnosť” človeka. Pretože ak je človek v stave nepohodlia, automaticky sa snaží riešiť situáciu čo najefektívnejšie, bez ohľadu na dôsledky jeho konania v inom čase a na inom mieste. Dokonca aj stav nepohodlia sa snaží riešiť pohodlne. Toto všetko môžeme vo všeobecnosti nazvať pohodlnosť. Neuvedomovaním si tejto prirodzenej vlastnosti a tým aj dlabaním na vec, vznikajú medzi ľuďmi nedorozumenia, ktoré sa potom každý jedinec snaží riešiť a tým sa dostáva zo stavu pohodlia do stavu nepohodlia. Treba si uvedomiť, že problém (v tomto prípade nedorozumenie), ktorý jedinec rieši je vlastne absurdita prvého rádu a preto nemá riešenie, čo si všimli niektorí jedinci vyššieho stupňa vývoja pohodlnosti. Títo jedinci sú tak pohodlní, že daný problém vôbec neriešia – čiže dosiahli maximálny stupeň pohodlnosti a ich život predstavuje maximálne pohodlie. To samozrejme vždy vedie k ich morálnej a následne aj fyzickej dekadencii a neuzrozumená spoločnosť ich automaticky vydedí. Horšie sú na tom jedinci ako napríklad my, pretože si uvedomujeme, že ak na vec nedlabeme a snažíme sa predchádzať nedorozumeniam, nedegradujeme a ani nie sme zodpovední za degradáciu spoločnosti a to je vždy nepohodlné. Musím ale povedať, že v konečnom dôsledku práve toto konanie ústi do stavu pohodlia. Z toho vyplýva, že na sústavné pretrvávanie v stave nepohodlnosti sa dá zvyknúť a stav pohodlia nám býva dokonca niekedy nepohodlný – t.j. my máme radi život a preto ho žijeme a neprečkávame ho ako sysle zimu.
My sme tí správni frajeri,
aj keď nám nikto neverí,
že holí beháme v kukurici
a ešte lepšie po opici.
Že život má mať zmysel,
My nie sme ako syseľ.
Prečo píšem všade My? No predsa preto, lebo to budeme čítať iba my. No možno aj niekto iný, kto sa bude zdať zainteresovaný.
MY – my sme boli, my sme, my budeme, ale nie večne. Ani vesmír nie je večný, ani pevné trojky jednej slečny. Takto som teda načrtol tému ďalšej state. Rozhodne nesúhlasím s nápadmi niektorých ľudí, ako sa pripraviť na ,,večnosť“. Rozhodne nesúhlasím ani s večnosťou. Veď nemá opodstatnenie v živote žiadneho človeka. Predstavme si, že by bolo niečo večné. To znamená, že by to bolo nemenné, t.j. bez zmeny formy a pozície. Veď ako náhle sa niečo zmení čo i len o chlp, už je to niečo iné a to predchádzajúce zaniklo. Hovorí sa tomu metamorfóza. Dažďová voda, zem a slnečná energia metamorfujú na inú formu existencie, napríklad strom. Strom tiež od začiatku svojej existencie nepretržite metamorfuje – mení svoj tvar. Na konci svojej existencie metamorfuje na inú formu, teda ukončí svoju existenciu vo forme stromu a zmení sa napríklad na prach a humus v pôde, alebo na uhlie, čo tiež nie je večné.
Totiž základným problémom pre nás je pochopiť, kde sa celý ten svet vzal. Mohol vzniknúť z ničoho, alebo nie? Ak áno, určite mal začiatok a teda bude mať aj koniec. Osobne som ešte nevidel palicu bez konca. Ale ak nemal začiatok a existuje, musel existovať odjakživa a bude existovať večne. No vezmime si napríklad existenciu našej planéty, teda čas jej trvania. Nie je vôbec podstatné koľko trvá, ale je dôležité si uvedomiť, že jej trvanie je ohraničený časový úsek. Teraz ho porovnajme s nekonečným časom – t.j. večnosť. Iste so mnou súhlasíte, že sa to porovnať nedá. V nekonečnosti rozmer nehrá žiadnu rolu – neexistuje. Z toho potom vyplýva, že pre nás nekonečnosť (večnosť) neexistuje, alebo my (svet) neexistujeme pre ňu.
Zdá sa, že celý vesmír, resp. svet predstavuje jednu obrovskú megareakciu, skladajúcu sa z obrovského množstva čiastkových reakcii snažiacu sa dostať z nerovnovážneho stavu do stavu rovnováhy a minimálnej hodnoty Gibbsovej energie. Samozrejme s ohľadom na zákon zachovania energie, pretože predpokladáme, že sústava nie je ničím ovplyvnená, lebo nič iné neexistuje – čisto hypotetické uvažovanie. To, že je vo fáze priebehu reakcie vieme aj vďaka pozorovateľnému rozpínaniu vesmíru. Ale stále tomu chýba počiatočný impulz, ktorý ak pripustíme, môžeme skrkvať a zahodiť teóriu o neexistovaní ničoho iného, čo však samozrejme musíme, pretože samotná sústava sa nemohla dostať do počiatočného stavu sama, navyše v ňom pretrvať dlhú dobu a potom si povedať, že pred 15-timi miliardami rokov sa uvediem do chodu. Absurdné! !?Čo ak niekto stlačil vypínač?!
Celá debata | RSS tejto debaty