Zmena;filoz. prejav pohybu hmoty
Zmena môže byť habituálna. Keď život nie je ničím iným ako zmenou a ako zmenou vedomia napríklad je tá zmena, v pohybe. Je v pohybe, lebo tak sa skrze tento pohyb táto zmena ´vedomím´, v poslednom základe opakuje. Má preto zato, že ´zmena je život´, lebo nakoniec ´život´ nie je nič iné ako ´prejavom pohybu hmoty´..
hovoríš o prejave ´voľby´?
Len, že je ten život, v tej hmote, keď ho do posledného základu nevieš ´pozorovať´? Mal by si si cibriť ´pozorovací talent´ a zistiť kto pozoruje a kto je pozorovaný. Preto sú u ´putnika´ vždy dvaja, že jeden pozoruje a jeden je pozorovaný. To sú dvaja, ktorí tvoria ´dušu´ pútnika. ´Priateľ´ je vždy ten tretí, ktorí je medzi nimi ako tretí medzi inými dvoma. Do paroma. Preto je človek každý jeden každý druhý, lebo je jeden aj druhý. Teda pre druhého je jedným a pre jedného druhým.
x
Agnosticizmus je metóda, ktorá spočíva v prísnej aplikácii jedného jediného základného princípu: pozitívne sa tento princíp dá vyjadriť takto: vo veciach rozumu používaj rozum bez toho, aby si sa dal rušiť inými vplyvmi: tak by sa ´rozumový vhľad´ do problematiky ´poznania seba samého´ dal vyjadriť ako ´kritika čistého rozumu= kritika teórie čistého poznania´= ´sebapoznanie= contradictio in adiecto´. Čisto teoreticky sa prakticky nedá poznať vôbec nič.
x
Lunatická existencia seba-vedomia ega, ktorého bolesť je krvou, krvou, ktorou je osud, osud, ktorého lono je posrané materským hovnom.
— sme všetci deťami zeme, a ona je našou zemou, ktorá je ľahká? Je zem ľahká ako naša mater? Alebo je ťažšia ako smrť nás v nás? Myslíš, že všetko vieš, že deti prišli odišli, že ich osud ti stačil? Stačil ti osud nejaký niekoho, alebo svoj seba? Všetkých? Ja ti nedávam na výber medzi dvoma očami medzi, ktorými sa stáva osudom osoby hodnotou sebezáchovy vinou krve skutočnosť, všetkého..
x
Takže ak niečo konáme za to že chceme, prinesie to pozitívum. Ak to robíme za to, že musíme (bojíme sa), tak výsledok bude vždy negatívny. A to i vtedy, keď sa krátkodobo môže zdať pozitívum. Preto je s obľubou tvrdím, že za dobrý skutok, očakávaj spravodlivý trest.
Teraz si uvedomme, že ak nebudeme dobrovoľne vykonávať činnosť za to, že chceme, náhoda nás dokope k tomu aby sme ju vykonávali za to, že musíme. No činnosť, ktorú musíme vykonávať, radšej nevykonávajme, lebo nie je schopná priniesť pozitíva..
Takže podľa mňa náhoda existuje a chce nás dokopať k činnosti. Ak však činnosť budeme vykonávať dobrovoľne, bez dokopania nás, tak náhoda nebude mať význam a tým stratí moc.
x
nikdy by som neveril, že
sa mi zadarí
dostať tak ďaleko
lenže dneska sa mi zdá, že sa mi to všetko už iba marí
tá bolesť ataku
komplexu menejcennosti
osudnej
voľby
ku ktorej som hovoril, že mám námietky
nakoľko v tom nie som sám
pocit víťazstva nad zlomocou
to sú už len úlomky
ktoré som kedysi nevedomky projikoval
no keď ma napadli v stoji, že si nedovoľovať mám brojiť
to
ma zlomilo
ako trójskeho koňa v blázinci
vosk
pre nič nechápavých ľudí ; ich pokolenie ma doviedlo na psí tridsiatok
a krucifixácii
rácie
opustili ma lucídne sny o budúcne
mne nenáleží nález
bol som odsúdený za to, že som podozrieval ľudí z toho kto ma tu na mále
s hlavou v alobale
zloba
ma dobehla
si ma vystriehla
nikto sa o mňa už neobtrie
priehrštie
traumy
vyštvanej zvere
pán zatarasil všetky dvere
hovoril do ucha múmiám, že ma prepere
od tej doby ma depka klepe
slepý hnev so mnou narába
nezarábam na živobytie
choré osoby ma ošklbali
in vivo
vyvolený
ma dole dal
s tým, že som spomalený na duchu
len som tak oči vyvaľoval
ako zhumpľoval prubířsky kámen oskúšaný na človeka
púšťal na špacírku hubu
mal hantýrku
týrania
pantom mlel
nekrohel
podával si ma s fízlami ako horúcu krumpľu
bez krunýřu
som sa pýril od hanby
prišlo obvinenie, že do gamby mi napadlo slovo
x
v tom v čom som prerazil
sa dostavil
úspech
po desiatkach rokov
neveril som, žeby niekto atakoval komplex menejcennosti, že
sa budem ako opica hompáľať na špagáte
lebo hus zagága
niečo vágne o suicídiu , že budem v lágri ľutovať čiesi drísty
neprístojné, že
vezmú mi místo pod slnkom, že sa do prístavu nádeje v lese budú zakrádať, aby
ma okrádali o čas, ktorý som vydobil
ako človek rádoby, že sa vysoko nadomnou rozprestrie nebo pakárne, že
taká existencia ako moja
sa zle vyvinie
x
nahatého
hľadal
čo mu sily ´stačili´
trebalo ´situáciu´ ukočírovať
ani muk na slovo nedopovedal, a bol v blázinci
kto by se s ním zahazoval?
záhy?
zlomili vaz
on se ´zoval´ chorým mentálne
vzali ho zo spálne
aby živnost neprovozoval
atak na mozek
pelendrekom
ľudí, ktorí chcú žiť je neúrekom
a ty
v tejto skure
budeš vypitvaný
pána si naštval
ukázal kto tu koho prešťal
vreštal na pakárni
o malomeštiactve idiota amerického
dával chalo z paprče
skrčku
frčku dal
„Slovo, ktoré sa dostalo do povedomia v čase renesancie a ktoré vopred zhrnulo celý program modernej civilizácie, je „humanizmus“. Ľuďom skutočne išlo o to, aby všetko zredukovali na čisto ľudské pomery, aby odstránili každý princíp vyššieho rádu a, dalo by sa povedať, aby sa symbolicky odvrátili od nebies pod zámienkou dobývania zeme; Gréci, ktorých príklad tvrdili že nasledujú, nikdy nezašli v tomto smere tak ďaleko, a to ani v čase svojho najväčšieho intelektuálneho úpadku…
Humanizmus bol formou toho, čo sa neskôr stalo súčasným sekularizmom; a vďaka jeho túžbe zredukovať všetko na úroveň človeka, ako cieľa samého osebe, moderná civilizácia klesala stupeň za stupňom, až sa dostala na úroveň najnižších prvkov v človeku a jej cieľom je len o málo viac, než uspokojenie potrieb, vlastných materiálnej stránke jeho prirodzenosti, čo je cieľ v každom prípade celkom iluzórny, pretože neustále vytvára viac umelých potrieb, než dokáže uspokojiť.“
René Guénon
Celá debata | RSS tejto debaty