sa budím prestrašený z toho kto koho do čoho natlačil. Robím si starosť zo všetkého okolo. Hľadám za nejakým účelom seba samého. Nie som len prostriedok, ale napriek tomu skrývam svoje predsavzatie sa za čokoľvek zasadzovať. Neviem už dávno čo sa so mnou deje. Mám z toho strach, že nemám pod kontrolou vo svojom živote nič zhola. Ruky odo mňa nedali preč, ale ma držali aby sa cesty rozišli na križovatke kde deň čo deň postávam. Chcel som predbehnúť dobu, ktorej som dieťaťom. Dneska krívam na obe nohy. Ruky mám slabé a hlava nie je funkčná lebo neplní svoju funkciu mozog. Tieto myšlienky spotvorené sú otáznikom nad mojou normalitou. Od začiatku procesu proti mojej osobe ktorý bol teatrálny mám sny, ktoré ma desia. Sa zapozerám do zrkadla a myslím nato ako na mňa matka kládla zodpovednosť, ktorú som si chcel ustrážiť za cenu vlastného života bezcenného. Okolo sa vytvoril okruh ľudí, ktorí asi pochlebujú vyššej moci na výsostiach lebo majú takú potrebu sa zbližovať ..Ja sa jaksi vymykám schéme podľa, ktorej som bol klasifikovaný ako mentálne chorý. Je to ako zlé séme aké mi zatemňuje rozum keď zo snu utekám na vzdialené rozlohy krajiny a rastú mi rohy z hrôzy penetračného chtíču dvojitého metra, ktorý ma atakuje duševne a telesne s tým, že tesne všetko uniká mojej pozornosti spozornelého v megatechnickom porne ktoré mi bere dech…..
x
Celá debata | RSS tejto debaty