Už dávno som si naplánoval samovraždu
malo by to byť niečo ako:
Motúzik, klatka, mušketa(taká tá stará puška čo nabíja sa cez hlaveň) a to celé na trajpode priviazané o moje krýdla, nech kráčam vzpriamene na kraj útesu za slnkom zelenou lúkou prvého škótska. Tam skočiť z neho do mora a niekde v tom momente motúzik klatka a výhľad. Musím to mať naštudované, aby ma guľka trafila rovno medzi lopatky cez srdce a tam za Ťebou na východ.
Chcem východ slnka.
Teda skákanie z útesu. Sa nemusíš báť. 15 metrov do plitkej vody s topánkami ti pretiahne kolená do takého drepu z ktorého máš radosť vyskočiť vekom menšiu, ale dá sa to.
Čo tam po jednom zlomenom srdci,
mám ich ešte toľko.
A tá a tá a tá. Zamiluješ sa naivne a vždy navždy…skákanie je ľahké.. proste veríš ako srdce bije…Nech ma zlomia Noačo.
Z bolesti čo ma stále lámeš ty, zvládnem všetko
Budem aj tvoja Mariánska priekopa ak chceš.
Tak už príď, chcem byť tvoj za džunglu mňau
Ma máš…. nič zložité. Super life. Ty a ja a kvety na jar, v lete leto plody a jeseň zima ako čaje, čokoladky, vína. Si to vieš predstaviť?
Celá debata | RSS tejto debaty