nič ma nikdy nedržalo na žive pokiaľ som jaksi ´rástol´ až s vekom keď priložili zelené drevo pod kotol mizantropie a šialenstva aký taký pocit som nadobudol, že keď zabojujem zo mňa neubudne aj tak mi pritom bolo čudne dokonca prečudesne ako vo sne keby krv tiekla z mojich koreňov na, ktoré sa zabudne v mžiku oka ženy zubatej

zotrvával som na svojom za svoje ideály som tiahol nepriateľovi v pätách žil som s presvedčením, že sily, ktoré vzývam ustoja krivdy na mne páchané, že ustoja zaváhania na pochybách zlomili ma však atakom do zad nadčloveka, a štreka, ktorú som ušiel sa zmrskla do bodu z, ktorého nie je návratu vo sféru starého habitatu zvyklostí bytostí z […]

nejde o to, že čo som v živote vytrpel aby bol rozvinutý môj naturel oni ma bezočivo a necitlivo chytali za slovíčka, ktoré vždy prepočuli ulomili mi krídla aby klec spadla separácie rácie nikto sa veru uvedomelo nechoval nezodpovedal jedinú otázku na telo

nikdy som v živote v ničom neuspel dlhé roky absolútne inde ale nie je to len moja zásluha myslím, že moja existencia púha nestačila tlačiť na pílu keď som konečne začal meniť veci na svoj obraz nenapadlo ma, že zaclonia zmysly a dajú mi povraz na, ktorom sa obesiť

napriek neúspechom v živote som nikdy nevzdal šancu, že sa mi ujde nejaká budúcnosť tomu je však koniec tá ľudská arogancia to vzala parom ani čiaru za minulosťou už nevidieť ani prítomnosť zmietam sa sem a tam ako v tej sieťovej posteli bolo mi ukázané, že ´neostane pri slove´ ani kameň na kameni, že neostane to ´sa stane´

možno sa vieš zapojiť do matrixu ale neurob kix zafixuje sa ti kotrba bude sa ti mixovať v hlave so šrubovakom kým ti nevypadnú zuby, aby si bezzubo drmolil, že tvoju krev neprolil….

zazdil človeka aby ho zjazdil ten neuvidel svoju pneumu ako ujmu mozog pulzoval v kurze vietor dul a ten xindel zvieral hrdlo ukazoval kto ´inde´ je ´absolútne´ to zorné pole zrovnali so zemou hovna dali jesť pre porovnanie sa k ´pánovi´ jeho závan hniloby zavanie a utrhne sa hlava nahodilo

som sa rozjebal rozjetý celkom mi píše čokoláda som ľahol na záda ma znervózňuje autostráda idem sa skryť pod most mám pocit, že som v ohni psychózy ja som sa desať rokov učil behať, aby som dal do pohybu celé telo; telo neochrnulo, ale duša……….

ja si vo svojom byte budem aj vajčaky kresliť keď sa mi zachce po stenách; vajčaky a kosoštvorce aby ma nerozjebal nikto na franforce som sa vrátil z ulice kompenzácie rácie mám dosť stagnácie idem het via magna predstava vágna spomienka na výbuch, ktorý sa už nebude opakovať som vraj ryl rypákom pri válove mi hovorilo decko z cukru ktoré sa chcelo cukrovať na úkor […]

„Je to hrozná kniha: ulpí vám na duši jako černé znamení a zbaví vás klidného spánku.“ JACQUES LACAN1 PROROK NOCI GEORGES BATAILLE Každá společnost se snaží do jisté míry potlačovat určitý druh myšlení, jenž je pro ni – třeba jen potenciálně – nebezpečný, protože jeho cílem je rozvrácení nebo narušení existujících pravidel jejího normálního […]