tvoje utrpenie nikoho nenadchýňa zmena k horšiemu na celej čiare to ma kare z toho mi pare chcel som byť na dlhej ceste, ale otvorilo sa mi údolie sĺz keď ma mučili nešlo to skrz tá bolesť zo straty existencie ako som tam stál nahatý, nahratý váhal sa narodiť do zabudnutia silou vôle

nenašiel som cestu k svetu v pláne na mne je iba bremeno to je souzeno preto o fous ušiel život o, ktorý som bojoval moje sousto zjedol druhý nenašiel som súputníka pre hlúpu nánu vždy ma to takto po ránu prepadá…….

načo som šiel cestou necestou? načo sa lopotil? niekto ma ohodnotil? neradno padať na dno? kam teda padať? neprišiel som v potaz ani raz neviem či to je moja ´chyba´ mám svázané ruce oáza pokoja je nočná mora nie je možná homeostáza to už nie je iba bolestná fáza ale kontinuum tragédie

hokus pokus pokusný králiček sen sa ti vzďaľuje nikto to neľutuje nikoho to nepáli nikto nehasí nie je to jeho vec, že kto je holý, bosý prečo som asi mal na ľudí nos aby som nechodil bos?

nepredpokladal som, že budem skladať účty na hanbu nečakal som, že skrze prsty odíde sila a moc, že budem v blázinci dych popadať, že z hory chlopa sa stane mrzák nuzný ochuzený o najkrajšie roky života v touze po mamone, že ma zaškrtia krk, že mi vykrútia, že sa na mňa vyrútia nehlava hlava

čoho som sa dožil chtiac nechtiac dali mi na vedomie, že ´viac´ zo mňa nebude akoby som ja mohol za to či z nich ubudlo to nie je môj osud nikagda ekologická nika je obsadená kalokagathia zničená muskulatúra pochovaná cesta prezradená smrti sa prizerám od oka do oka nie okázalo mňa sa panstvo netázalo.,..

treba demystifikovať pretvárku treba rozkľúčovať vyhvarky treba ukázať prstom na nepodarky z ľudského stáda aby skončila maškaráda a luzy vláda už žiadne popoťahovanie medových motúzikov protežovanými beriem si späť slová osiky bútľavej vŕby tiché vody myjú brehy a nábrežia aj keď pacienti ležia…….. a chlpy sa im ježia nad tým […]

nepamätám si toho moc moja pamäť bola do veľkej miery vymazaná neviem čo s tým má nutnosť poznaná ale cesta to veru už nie je famózna iba lomoz z podzemia makabrózny občas prebleskne prúd bolestivej krivdy nechceš to nikdy viac byť ani len svedkom nezmerného utrpenia aj keď to nie je čiernobiele v tom pomere k realite

včera som chodil po uliciach klopil zrak lovil v pamäti trávil čas rozjímaním vynímal sa na posteli mal strach z hrôzy, ktorá ma obklopuje bol popudlivý hľadal pudla myslel nato, že ma bodla kudla od chrbta projikoval na okolie svoje pochmúrne pocity mal stav, keď všetko čo súrilo ustalo na mŕtvom bode keď sa idiotovi od huby kúrilo ako klamal […]

ty si nevedel, on nevedel, jeden bol obvinený z toho, že nechcel ´kafkovský blázinec´ keď si v tom, že si chorý na rozum lebo pánko nevidel unikum tonikum vytónovanej telesnej schránky veru chlapče povedal; tebe skončili radovánky predčasne a život vo sne nebude med lízať len preto, že si nesadol na lep ti klepol po prstoch akoby si nebol nadčlovek z […]