666

vôľa a nevôľa vždy na podmieňovací spôsob/mód??

po svojom spôsobe ´veselý´.. Friedrich Nietzsche

..

neviem

z utrpenia

asi živý nevyjdem

ide mi na nervy

lezie na moje oklieštené

city z jedného cesta

hmoty

už som jej láskou spitý

no asi nie dosť vybitý

oči vypliešťam

v spároch inam

neviem kde je pointa

tieň po mne škintá

inší je ako jej kapusta

je mi kaput

zatváram ústa

rybe, ktorá smrdí od hlavy

po päty a slintá

keď letí do žita flinta

nie je to fanta

pántu

habaďúry

preto leziem nazad do ďúri

..

maska

krasotinka

inšieho

mienka sado maso

delírium

hada strepaného

črep bolesti, ktorý

ma vyžmíkal z kože

smíkal mnou tep

sklepal som sa, ale

on mi ruky, nohy viaže

v leže

depce ma, že reže

do tuhého ducha púheho

šarže marže maršu

dušu vypustí

aby sa rúhala

lhala do očí

amygdala

sála ľudské teplo

jednému z toho jeblo

..

matka

klietka

pátosu distance

tristná existencia, ktorá

sa prace

z mysli, a z očí

tvojho sveta

kričí na plné hrdlo

sklo je ako vata

sadlom steká stružka

krvi

druží sa ona podobrotky

za hrob siroty

chcela by vcítiť sa do siluety

gro látky

péro pozlátka

špáratka čo hára sa

škvára neviniatka nejedného piatka

lízať tento med to je samsára

lebo ti prihára

všetkých vecí oštara

voš, ktorá je stará

ako médium

véd

..

pošahané

duše

še

nádejajú druhého sveta

ja jú

bojujú tiše

masky falše

ktoré mu sú bližšie

v podzemí, kde to hrmí

on jedom ma kŕmi

v obkľúčení to zrní

oddeliť od pliev

ľudský červ

chce byť ako lev

ale telesná schránka mu brní

vie, že cesta je samé trní

a tak tŕnie v amoku

toku

laloku

falu

na mol od roku nula

ktorá ho obejmula

mula

..

sebarealizácia

grácia

rácia

kontemplácia samovraždy

kedy-tedy

naposledy

píšem krvou, ktorou

pohli ľady

na zadných ľudská pakáž

tak sa ukáž

v epicentre zvady

monológu vnútorného zaváž

chcelo to guráž

nie len vnady

starej gardy

tak to dobre rozváž

nieto tu žiadnej výsady

samovraždy skrumáž

okolo huby jej medu namaž

potom sa namaž

utri mlieko a krv z brady

nevedno kam kudy

z tejto ostudy

prúdy

sa preč berú

zaostalý otáľa

vôľa pána kráľa

kripľa

rip

..

okno

nič

sa mi nevybavuje

iba stav

do, ktorého ma kto vmanipuloval

rozkryté bytie

nemohúceho sprav

o tom, že poslali ho na smrť

od, ktorej abstrahoval

kostra do kože v, ktorej ju naťahoval

psavý otrok

sa strachoval, nádej choval

keď umieráčik mrzáčikovi zvonil

na pol slova do bitky

počitky

loutky

drtikol

..

neviem

čo so sebou

si počať

kam sa pobrať

umierať

chcem ťať do živého

svojej krvi sa dobrať

pri stene bielej tváre

snivého

buratina, ktorého mi

zožrali komáre

na kolená staré

gurua duality reality

bytie, ktoré je skoré

ako idea

mea culpa

..

fragment

gulag-stalag

láger

vágneho vákua

mutuálnych pocitov

v pomikove na love

reve komikov

domy verklíka

zver prosíka

šlamastika

mlátiť prázdnu tlamu

kopať si druhého jamu

sebeklamu

trik

kričí lebo je to návyk

bezprávia

háv v, ktorom trávia

čas ľudia

na dotyk

straty existencie z, ktorej

nie je únik šalebný

toto je marš

pohrebný..

…