v mojej
hlave
úsmevy krivé
pomstychtivé
dych
druhý, ktorý ma oblapil
ale ja sa nepochlapil
na šikmej ploche
ma z ničoho-nič zdrapil
odrazu kvapil
pri nešťastia troche
na mňa naďabil
aby ma zabil
…
Dobrota býva len zneužívaná a nikdy nie je opätovaná..
bojím sa čo i len zamyslieť v akej som duševnej nepohode, život doslova strácam deň čo deň. Niť nejakého zmyslu
posunu za tie najtriviálnejšie zbytočnosti mi uniká medzi prsty.
…
Nedovedou si ani pomyslit ve své zabedněnosti, že by bylo možné proplouvat životem a ničemu nevěřit. A v tom je právě podstata vší nesvobody! Řekl jsem mnohokrát, že jedinec může být svobodný, naprosto svobodný, jen když je sám. Ani potom však, chce-li být svobodný, nesmí věřit, ani sám sobě!
spoliehať na vieru v seba jedine za predpokladu, že sám som pôvodca všetkých svojich skutkov, ich aktérom, subjektom.. znamená to čosi ako začínať a končiť každý skutok od seba…to je neprevediteľné si myslím….
Aj keby …to by vylučovalo sa absolútne s akýmkoľvek altruizmom a pochopením pre druhého ,človek by bol alfou a omegou všetkého posunu vpred alebo regresu vzad z vlastnej vôle ..nie božej napríklad, alebo satanovej s, vedomiami ktorých nás spája tretie oko.
..
Človek asi musí sklopiť uši, a nejak uznať, že za pôvodom určitých skutočností stojí iná mocnosť. Nejaká syntéza tohoto s pozitívnym nastavením k svetu diania, kde údajne niet náhody lebo tá je ako sloboda iba poznanou nutnosťou uzla prítomnosti večnej v, ktorej žijú zvieratá a defakto aj ľudia, keď ich máme za zver.
I keď je to práve možno len človek, ktorý sa neviem zmieriť s tým čím je. Nechce tým ´byť´…no všetko dianie plynie aj mimo bytia, ktorého charakter sa mu snaží vtlačiť právo človek?
Neveriť v seba, aby sa nepovedalo??
..
A verbež hledá svobodu tam, kde ani tráva neroste: v bohu, v přírodě, v lidstvu, ve společnosti, v národě, v rase, v kolektivu, v přátelství, v rodině, v lásce, v penězích, v drogách (všechno je droga, i rýpání se v nose!), v sobě! Jsou jako trosečníci v prázdném moři osamění a v panické hrůze se chytají všeho, co se kolem nich namane, aby se stali bezmocnými předměty, unášenými proudem dál a dál pryč od svého vysněného cíle.
https://kristi.blog.pravda.sk/2017/06/25/a-vitr-vitezi/
Celá debata | RSS tejto debaty