je lepšie keď sa prekážka dá obísť ako prekonať…..
https://dir666.bandcamp.com/album/fuck-them-all
there is no free will, all actions are determined; no possibility of objective moral duty because we have no control of what we do. There is no source of objective moral duties because there in no moral law giver and no possibility of objective moral duty because there is no free will.
….
a čo potom táto klasická veta; to live is to suffer, to survive is to find some meaning in the suffering??.
význam utrpenia nachádzam napríklad nezávisle od objektívnej reality v.ktorej toto utrpenie znamená toľko čo jeho význam
žiť znamená trpieť /to je význam objektívny/ prežiť znamená nájsť ten význam , ktoré toto utrpenie v sebe nesie???
…
if we try to find out what the thing means …its representation according to Schopenhauer
for us we find that it is
what’s in it self; our subjective perception of pain for example, our will , or pain of finding ´meaning´ we cant have- and even your meaning will be suffering when you can’t obtain it.
http://christiania.cz/kolaps-systemu-split-w-posledna-minuta
What does it mean when I say ´death in itself means nothing to me´??Does it mean death is nothing?? or only its ´representation´ aka meaning in my mind is nothing??
Even if life means something more then death…Znamená život niečo viac ako smrť??
for us we find that it is
what’s in it self; death in it self ´means´ everything and nothing yet this does not help me ´find´ nor ´grasp´ it as ´meaningful´…
utrpenie priťahuje/ničí slabého, silného posiľňuje…, ale čo bolo skôr ten význam, ktorý trebalo nájsť/to ešte neznamená, že ho dosiahnem/ aby som pochopil, alebo vedomie toho, že trpím, ktoré pre tento význam našlo zodpovedajúci pocit?? Moja schopnosť veci pomenovať určite nepredchádza ich reprezentácii v mojej hlave tj ich podstate akú tvorí objektívna realita. Skutočnosť, že trpím sa ma dotýka skôr ako tomu viem priradiť nejaký význam v obecnom jazyku. Nehovoriac o tom, že trpím neverbálne, že moje utrpenie nie je vymedzené alebo podmienené významom, ktorý mu pripisuje ´logická´, alebo ´verbálna´ časť môjho mozgu. Natož gramatika..Aby sme sa zbavili Boha potrebujeme vyjebať s verbálnou časťou nášho mozgu, ktorá má na svedomí jazyk a je voči neverbálnej dominantná…
Break’s my heart , that some leave this world because of what’s inside , what a burden it must be , to be alive .
I kind of suffer and sometimes I dont know if its for real You know..As a matter of fact I suffer so much that it seems incomprehensible, that is why I am in search of some overarching purpose aka ´meaning´…
Suffering is a self created imbalance. Understand balance and you will understand your life. And I was wondering what meaning to assign to this weak existence if not suffering..
7, august
…
Zmysel tejto slabej existencie je trpieť.
Break’s my heart…
..
Čisté úmysly pre druhého dláždia jeho cestu do pekla..
..
Každému čo mu patrí, ranu jatrí..radšej sa skántri…
…
Neschopnosť milovať svojich nepriateľov tiež nedokazuje, že ich nenávidím. Nato som až príliš slabý..
…
If we are all God, then that means we are all alone in all of the world. If we are pieces of God, and not separate, that means that God can neither reproduce nor duplicate.
pieces but not separate??Rest in pieces God..can be that we are in God??
This means there is only one thing above God, more powerful than all: loneliness, and loneliness can never be lost or overcome. Loneliness is the greatest and mightiest of all.
God is by definition ‚something‘ that can not lack anything I mean Jehova …Do You suggest that God is not whole??..is in pieces of us??
http://christiania.cz/kolaps-systemu-split-w-posledna-minuta
God alone must be in pain, but what if he really cant lack a thing?? Created in his image?? We on the contrary lack almost everything…
no I mean pieces are by definition separate but this does not mean that the whole is more than sum of its parts? But than God cant be lonely because as he is whole he fills everything.
..
Byť ticho. Tým, že je ticho mi dáva najavo, že ma ignoruje.
..
Dneska som v sebe objavil Boha. Alebo jeho pozostatky. Božie mlyny melú pomaly, ale iste…skoro, by zomrelo všetko od závisti k nemu? To bol ten jeho ´ľudský ideál´? Alebo božský? Boh závisťou ku, ktorému všetko zomrie?
..
na konci
cesty
ponad hory
skrze lesy
ľudí
do plynovej komory
zablúdi
za kulisy
kde kuli pikle pekelné
ich techtle-mechtle
v jednom cykle bzdury
najčiernejšie chmúry
múry opory
rozvaliny
viny
maliny
ruptúry skulptúry
z blata
oči na vlas podobné
existencia poondiata
trinásta komnata
biely dom
..
„V živote duševne chorého šialenca nie je o zábavu postarané, je to život, kde sa nič nehne,kde sa celý tento život berie do toho, čo ho ešte len čaká.“Tento frk, ktorý Montaigne cituje od Seneku nás uvádza do ukážky, že obsesia historickým zmyslom je u zdroja vážnych nepochopení až zmätku, že ona v podstate je: či už ideme po prúde, alebo proti prúdu jedno a to isté, lebo v oboch prípadoch do budúcnosti nakukujeme, a to buď s naším áno, alebo hop-pozor.
historický zmysel??? pamätám si z Nietzscheho, že tento zmysel sa ´uhaduje spätne´ skrze divinatorický inštinkt, ako význam, ktorý sa dohľadáva ex post?? Aj tvz zmysel života je možno, že len vecou do, ktorej všetko zapadne až po funuse..keď život píše svoj príbeh sám je možno ťažko kalkulovať jeho zmysel, ktorý je celkom možné, sa týmto životom tiahne ako červená niť. V labyrinte svedomia, ktorý si človek stvoril, aby raz zažil svoju dušu ako ´dobrú´ ho trhá Minotaurus na márne kusy. On sa, ale z rozvalín bude vždy vracať, lebo sa zasľúbil životu.
..
napriek hore uvedenému-nemyslím alebo celkom nesúhlasím, že Nietzsché bol náboženský človek-hlavne možno preto, že devalvoval samotné ľudské ja na súbor inštinktívnych hnutí, že sám inŠtinkt považoval za antináboženský, že pritakal inštinktívne ´neviere´, že v sebe vymazával v poslednom období ak sa nemýlim to čomu hovoril ´inštinkt bohov tvorici´ ústami svojho Zarathuštru minimálne ak nie svojimi-
Nietzsche byl mystik, náboženský člověk. „Přírodní zákon“ je protimluv, to se týká přímo otázky identity, jak říkák k „věčnému návratu“, vracíš se, ale jsi už někdo jiný… pokud člověk prožije „zážitek smrti“, tak pak, jako Rimbaud smí říkat, že „já je někdo jiný“. V přírodních či starověkých kulturách se to týkalo každého; od toho měly iniciační rituály, zápaďácká civilizace to zrušila a teď si nese následky… i když ono je to všechno ambivalentní a nejednoznačný…
tesne pred tým ako Nietzscheho pohltilo šialenstvo v sebe ešte nachádzal ´inštinkt tvoriaci bohov´, viď k tomu knihu Tajemný Zarathustra.. v Antikristovi ale ešte hovorí, že je ateistom z inštinktu, pokiaľ si to dobre pametám..
..ľudské ja; pravé, idealizované, ego, superego, id/nevedomý vstup/, falošné, že v celku len súbor inštinktívnych hnutí mysle??
Celá debata | RSS tejto debaty