666

ďalej ide život

pod psa

zopsutý

rmut

..

posadnutý

po vlastnej ose

sa vytrácam

z hlbokého rána

v, ktorom sa opilec s ním nepára

dlhá šóra do blázinca

..

nepriateľ slnka

zavrieš za sebou dvere

z vnútra ťa to žere

výmera tvojho trestu, ktorý zapieraš

ako z teba kožu dere

s nikým sa nepáre

ex tempore

…

tento skurvený život

ma bije ako psa

vychrtol som

je to ranná rosa?

čo ako hovno tečie mi po stehne

keď prebáram sa trávou?

nie je to len kulisa?

kula, ktoré som?

..

ďalej

idem neistou kročajou

proč zneje prázdnou hlavou

iba imidž, ktorou som

sa

tu hompáľa na konári

ako obesenec v lese, kde sa

sviňa váľa sa na svojom hnoji

on drevo na mojom chrbte káľa

svet za chrbtom boha

ktorý sa zafúľa v blate

predpotopnom

iba oči sa potopia do slnka

z poľa …